Vianočné svetielka rodinnej pohody

17.12.2024

HARMÓNIA - IDEÁLNY PRIESTOR    K sviatočným dňom, ktoré sú astronomicky najkratšie v roku, patrí aj svetlo, ktorými rozjasňujeme naše príbytky. Keď sa dni krátia, začneme si slnko nahrádzať umelými svetelnými zdrojmi. No romantickejšie pôsobí oheň v krbe, ku ktorému sa geniálne hodí pohár horúceho vianočného punču, alebo svetielka sviečok. Ich magickému čaru podľahne asi každý. Tajuplnosť a symbolika je vlastne súčasťou celého adventu, ktorý napokon vyústi do čarovných vianočných sviatkov.

Aj advent už automaticky spájame so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne, ako týždne ubiehajú, po jednej zapaľujú. Obyvatelia Írska si dávajú na Štedrý večer zapálené sviece dokonca do okien, aby tak privítali svätú rodinku, Jozefa, Máriu a malého Ježiška. Aj my si zvykneme sviečkami zútulniť atmosféru sviatkov. Lákadlom nie je len plápolajúci plamienok, ale aj dekoratívnosť vianočných sviečok. Mnohé sú navyše zdrojom príjemnej arómy, ktorá sviatočné pocity ešte umocňuje. K Vianociam patrí hlavne medovníková, škoricová, vanilková, citrusová či vôňa ihličia. A obľúbené sú aj drobné svetielka čajových sviečok, ktoré sa vkladajú do slávnostných svietnikov. Jedine, čo sa neodporúča, je pripevňovať malé sviečky na stromček, ako sa to robievali pred pár desiatkami rokov. Predstavujú priveľké riziko. Konáriky sú v teplom interiéri vyschnuté, o to rýchlejšie chytiť a vzbĺknuť ako vatra.

Na skok do minulosti

Vosk na výrobu sviečok používali už Egypťania a obyvatelia Kréty. Zvykli sa tiež formovať zo smoly a baliť do plátna alebo sa na horenie využíval loj a trstinová dužina. Šikovným bol aj nápad stočeného kúska plátna napusteného sezamovým olejom. Aby sa zabránilo čmudeniu, pridávala sa soľ, ktorá absorbovala prebytočnú vodu. Neboli to však sviečky v pravom slova zmysle, nemali knôt. Do materiálu na horenie ho začali vkladať až starí Rimania. V stredoveku ľudia využívali včelí vosk, tieto sviečky horeli čisto, ale boli drahé. Používali ich zámožní ľudia a cirkev pri svojich obradoch v kostoloch. V 18. storočí sa vyrábali sviečky z veľrybieho tuku a napokon objavili parafín, ktorý sa získaval z rašeliny a dechtu. Sviečky sa stali dostupné aj pre chudobných ľudí.

Osvedčené sviečkové rady:

  • Štíhle vysoké sviečky sú labilné, preto ich upevnime vo vrstve mäkkého vosku, ktorý necháme na podklad nakvapkať.
  • Svietnik so sviečkami nekladieme do blízkosti horľavých materiálov, nebezpečné sú najmä bytové textílie – obrusy, prestieranie, záclony, závesy, deky.
  • Z miestnosti, kde je zapálená sviečka, radšej nadlho neodchádzame a neodporúča sa pri plamienku ani romanticky zaspávať, počas spánku môže dôjsť k nehode.
  • Ak chceme, aby sviečky horeli dlhšie, vložme ich pred zapálením na dve hodiny do mrazničky.
  • Najkvalitnejšie sú sviečky zo včelieho alebo z palmového vosku. Z parafínu ako z vedľajšieho produktu pri spracovaní ropy sa uvoľňujú látky, ktoré nie sú celkom zdravé na vdychovanie.


redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com