Slovenské husacie hody
VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ
CHUTE Aktuálne obdobie hodov sa nám odjakživa spája
aj s vôňou pečenej kačaciny a husaciny.

Povestné prípravou tohto druhu hydiny sú najmä mestečká a dediny Malých Karpát na juhu Slovenska. Asi aj preto, že je to vychýrená vinárska oblasť a husacie či kačacie špeciality sa najlepšie zapíjajú domácim vínom alebo burčiakom, ktorého sezóna je práve v plnom prúde. Tradícia chutne pripravenej husaciny si píše históriu už vyše sto rokov, preto sa chýr o tomto spôsobe hodovania dostal až za hranice nielen nášho chotára. Miestne pohostinstvá a reštaurácie navštevujú hojne gurmáni z celého Slovenska i z iných krajín.
Poznajú správne finty
Hlavným dôvodom úspechu je dlhoročná skúsenosť a fortieľ gazdiniek, ktoré vedia husi správne chovať a potom aj pripraviť. Aby husacie mäsko získalo svoju typickú chuť, hus sa musí chovať 4 až 5 mesiacov a potom ešte mesiac dokrmovať kukuricou, aby jej stučnela pečeň. Presne takto naberie požadovanú hmotnosť mäsa i tuku, ideálnou je viac ako sedem kilogramov. Rozhodujúci je aj tradičný spôsob tepelnej úpravy - pečenie v hlinených vypaľovaných pekáčoch a navyše v klasickej peci, aby hus získala chrumkavú kožu zlatohnedej farby.
Ospievaný Slovenský Grob

Najznámejšou obcou preslávenou husacími hodmi je Slovenský Grob, ktorý sa najmä za posledné dve desaťročia stal atraktívnou turistickou lokalitou. K chovu husí má výborné prírodné podmienky, hlavne množstvo jazierok, ideálnych na pasenie kŕdľov husí. A ako celý biznis začal? Grobské ženy začali ponúkať na predaj po domácky upečené husi, aby zlepšili ekonomickú situáciu svojich rodín. Pre zvýšený záujem začali prestierať na stoloch aj vo vlastných jedálňach, z čoho sa napokon vyvinuli tradičné grobské reštaurácie a v prípade niektorých rodín aj úspešné podnikanie. Ocenili ho aj odborníci v zahraničí. Pred pár rokmi získala obec v Bruseli dokonca ocenenie v súťaži za zaujímavý projekt vo sfére stredného a malého podnikania.
Variácie na husacie pochúťky
Nie všade je zvykom piecť hus v celosti. Niekde sa preferuje perkelt z husacieho mäsa, inde zase židovský šolet. Ide o zmes fazule, krúp, zaúdeného husacieho mäsa a zeleniny. K výborným receptúram sa radí aj paštéta z husacej pečene a polievka z husacích drobkov s fazuľou a bôbom. Doma vykŕmené husi mávajú toľko masti, že sa z nej dajú vytápať chutné škvarky.

Čo sa ešte kladie na stôl?
Okrem spomínaného vína sa k husacine podávajú charakteristické prílohy, ktoré dotvárajú domácku atmosféru a výborne dopĺňajú chuťou i arómou gurmánsky zážitok z pečenej husi. Či už feferónky, kyslá kapusta alebo lokše zo zemiakového cesta s husacou masťou. Česká kuchyňa ako prílohu k husacine preferuje bielu alebo červenú kapustu a knedľu. A kto i po takejto kaloricky výdatnej hostine ešte vládze, môže sa dokŕmiť husacou pečienkou na cibuľke, oškvarkovými pagáčikmi a makovými, jablkovými či tvarohovými štrúdľami. Vychutnávať podobnú zostavu tabule sa dá od konca augusta až do decembra. Husacie hody vrcholia na svätého Martina, kedy sa zvyknú husi piecť s gaštanovo-orechovou plnkou.