Nepríjemnosti s rúškom?

ZDRAVIE A KRÁSA - K VITALITE A ZDRAVIU    Nie tak dávno nám pandémia okrem viacerých obmedzení priniesla dočasne do života jeden nový fenomén. Nosenie rúška či dokonca respirátora ako ochrany vyššej kategórie. Japonci a iné národy sú pre zamorenosť niektorých miest už dlhé roky zvyknutí na používanie tejto pomôcky, našinec to však vnímal ako cudzorodý prvok. Pre väčšinu ľudí je táto ochrana dnes už minulosťou, ale charakter niektorých profesií si nosenie rúška vyžaduje.

Najčastejšie sa s týmto druhom ochrany pracuje v zdravotníctve, používajú ho denne a celé hodiny lekári, chirurgovia, zdravotné sestry i laboranti. A tiež zubári a dentálne hygieničky. Bez rúška sa nezaobídu ani nechtové dizajnérky a kozmetičky či tetovači. A potrebujú ich pracovníci v niektorých potravinárskych prevádzkach a v priemysle a stavebníctve, ako murári, stolári a zvárači.

Rúško má nesporne svoje klady. V prvom rade izoluje od vírusu a iných zdrojov nákazy, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. Chráni tiež nositeľa v znečistenom prostredí alebo vytvára dôležitú bariéru v kontaktných povolaniach. Treba však vedieť aj o ťažkostiach, ktoré táto pomôcka môže spôsobiť.

Komplikuje dýchanie

Najviac sa ľudia zvyknú sťažovať na ťažšie dýchanie a mierny nedostatok kyslíka, ktoré potrebujú všetky orgánové systémy nášho tela. Nosenie rúška má potom vplyv na správanie človeka, môže pomalšie reagovať, mať zníženú pozornosť. Čiastočným problémom je aj vydychovanie hlienov a choroboplodných zárodkov, ktoré zostávajú na vnútornej strane rúška a toxické látky sa potom dostávajú spätne zase do obehu. Mala by si s nimi v podstate poradiť pečeň, a tiež lymfatický a močový systém, ale faktom zostáva, že pri vydychovaní sa medzi rúškom a ústami kumulujú zvyšky oxidu uhličitého. Preto si treba urobiť občas pauzu a vo vhodnom priestore, na terase, mimo budove či na toalete, si rúško na chvíľu sňať. Otráviť sa takto určite nedá, ale faktom zostáva, že po hodinách nosenia rúška hladina kyslíka v krvi mierne klesá a naopak zvyšuje sa frekvencia tepu.

Nič pre citlivú pokožku

Každodenné nosenie rúška dlhé hodiny v profesiách, ktoré si to vyžadujú, alebo na pracoviskách s vyšším počtom zamestnancov, je príčinou ďalšieho trápenia najmä pre ľudí s citlivou pokožkou. Pleť pod rúškom trpí, pre intenzívne trenie s materiálom a množenie patogénov je podráždená a neraz zaparená, zvykne aj svrbieť. Najčastejšie to musia riešiť pacienti s atopickou pokožkou, alebo tí s náchylnosťou na tvorbu akné či zvýšenú produkciu mazu.

Adekvátna starostlivosť

Čo pomôže? Treba sa v prvom rade vzdať používania krycieho mejkapu a ostatných prípravkov dekoratívnej kozmetiky a niekoľkokrát za deň aplikovať na pleť kvalitný krém, aby bola hydratovaná a hĺbkovo vyživovaná a tým odolnejšia. A ešte predtým si vždy tvár opláchnuť čistou vodou.

Trochu humoru nezaškodí

Navyše si muži pod ním schovajú strnisko a ženy ušetria na kozmetike, nemusia ju míňať na kompletný mejkap celej tváre, postačí zvýrazniť oči. Dokonca z neho profitujú aktuálne aj alergici s jarnou sennou nádchou, ktorých ochrana cez nos a ústa predstavujú istú zábranu pre alergény z ovzdušia.

Z rúškovej histórie:

• V Európe sa používali už v rannom novoveku, dôvodom však neboli epidémie, ale zvládanie intenzívnych pachov z okolia, ktoré čistote veľmi neholdovalo. Preto sa ochrana na tvári parfumovala alebo plnila silným korením.
• V 19. storočí začali rúška nosiť lekári počas chirurgických zásahov, pretože ľudstvo už malo vďaka Pasteurovi poznatky o patogénnych mikroorganizmoch.
• Hromadné nosenie rúšok celej verejnosti si vyskúšali najprv Číňania v rokoch 1910 až 1911 počas nebezpečného mandžuského pľúcneho moru a potom celý svet v rokoch 1918 a 1919 pre hrozivú španielsku chrípku, ktorou sa infikovalo 500 miliónov ľudí čiže asi tretina populácie tejto planéty.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com