Hodovanie striedali prísne pôsty

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE    Rovnako ako pre Vianocami počas adventu aj po fašiangoch, ktoré ukončila popolcová streda, dodržiavali ľudia pred Veľkou nocou 40 dní dlhý pôst. Zaujímavé je však, že striedanie fáz bujarej veselosti a zdržanlivosti v stravovaní súviselo v minulosti aj so životnými podmienkami našich predkov.

V druhej polovici zimy totiž dojedali ešte zásoby z vianočných sviatkov a z januárových zabíjačiek, no v nasledujúcich týždňoch bolo ešte ďaleko do jari, kedy sa rodili mláďatá oviec a kôz, ktoré potom konzumovali počas veľkonočných sviatkov. Preto po fašiangovom hodovaní, kde nechýbali klobásy, jaternice a šišky vyprážané v bravčovej masti, si naordinovali pôst, ktorý nesúvisel iba s náboženskými rituálmi, ale aj s charakterom zásob komory. Tá im poskytla hlavne strukoviny, zemiaky, kyslú kapustu a obilniny. Často sa varili polievky, napríklad fazuľová, šošovicová, hubová alebo cesnaková a tiež kapustnica, ale bez klobásy. Obľúbené boli prívarky zo strukovín a zemiakov alebo obilninové kaše.

No konzumovať niekoľko týždňov len takúto jednostrannú stravu by nebolo ani napriek prísnym cirkevným nariadeniam múdre. Živočíšnu časť preto zastupovali ryby, raky a žaby. Rakov bolo vtedy dosť a žaby sa chytali napríklad v stojatých vodách Hrona. K obľúbeným jedlám patrili napríklad aj žabie stehienka v kapustnici.

Kto dodržiaval skutočne pôst striktne, mäsu sa vyhýbal úplne a rovnako aj mlieku a mliečnym výrobkom. Všetky zakázané potraviny a jedlá si mohli všetci bez výčitiek dopriať počas vianočných sviatkov alebo Veľkonočnej nedele, ktoré pôst ukončili.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com