Advent, to nie je iba veniec so sviečkami

21.11.2024

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Advent už neodmysliteľne patrí k rytmu zimného obdobia. Pripomína sa výberom originálne ozdobených vencov v kvetinárstvach, ponukou adventných čokoládových kalendárikov pre deti i typom programov na televíznych kanáloch. Pre niekoho však tento pojem znamená omnoho viac. Advent je najmä pre kresťanov obdobím, keď sa chystajú na dôležitý deň v roku i na jeho oslavu – na narodenie Ježiša.

Z hľadiska histórie sa treba vrátiť do 4. storočia, kedy sa z kresťanského východu začal do Galie a Španielska šíriť nový zvyk prípravy na príchod Krista. Vtedy bol ešte počet adventných nedieľ rôzny – od 2 do 6, ten posledný počet si pravoslávna cirkev zachovala až dodnes. V roku 604 pápež Gregor Veľký stanovil pre katolíkov štvortýždňový advent. Tento čas je obdobím pokánia, preto by sa každý mal zmeniť svoj štýl života. Mal by sa vzdať svetských radostí, preto sa od 24. novembra neorganizovali žiadne zábavy a dokonca ani svadby neboli prípustné. Dôležitým prvkom očisty bol aj pôst, asketický spôsob stravovania. Kedysi bol advent obdobím upokojenia, čo súviselo aj so životným štýlom v zimných mesiacoch, keď sa aktivita ľudí utlmila a redukovala na zabezpečenie hospodárstva, na poliach ich čakala práca až od jari. Dnes sa už advent tak striktne nedodržiava, veď aj náš životný štýl sa zmenil. Zimné obdobie nepredstavuje slabší pracovný ruch, skôr naopak, mnohé firmy doháňajú, čo v ostatných mesiacoch zameškali. Okrem hlboko veriacich ľudí, pre ktorých je advent jedným z posvätných období roka, ho väčšina vníma len cez adventný kalendár alebo veniec. A ešte jeden moment všetci registrujeme - názvy jednotlivých nediel. Volajú sa železná, bronzová, strieborná a a zlatá.

Adventný kalendár

Myšlienka urobiť adventný kalendár prišla v 19. storočí z evanjelického prostredia. Ten prvý bol absolútne jednoduchý – kriedou sa každý deň nakreslila čiara na stenu. Neskôr sa robili kalendáre v štýle sviec alebo hodín. Predchodcovia adventného kalendára v našom chápaní vznikli potom pre radosť detí, aby neboli netrpezlivé a skrátili si čakanie na Štedrý večer zábavou. Začiatkom 20. storočia začali niektoré nemecké tlačiarne produkovať kalendáre, v ktorých bolo nalepených 24 farebných obrázkov. Neskôr sa pridali aj dvierka, za ktorými sa skrývalo každý deň jedno tajomstvo. Až napokon vyrábali šikovné ruky remeselníkov nádherné drevené domčeky s 24 priestormi, do ktorých uložila mama drobné darčeky. Dnes zažíva tento symbolický prvok svoj boom, robia sa všakovaké druhy, dokonca túto tému využívajú na podnecovanie tvorivosti učiteľky v školách i škôlkach. K najznámejšej, a u detí veľmi obľúbenej, podobe patrí adventný kalendár s čokoládovými figúrkami. A u dospelých sa fantázii sa medze nekladú - drobnou radosťou môžu byť čaje, malé fľaštičky alkoholu alebo parfumu.

Tri fialové a jedna ružová sviečka

Typickým symbolom adventu je veniec so 4 sviečkami. V Škandinávii si už v stredoveku počas zimy kládli zapálené sviece do kruhu a modlili sa, ale jeho skutočnú históriu založil evanjelický teológ Johann Henrich Wichern z Hamburgu, ktorý sa staral o opustené deti zo sirotinca. V snahe priblížiť im tento špeciálne vymedzený čas pred Vianocami, urobil im v roku 1838 drevený veniec s 23 sviečkami, z ktorých štyri najhrubšie symbolizovali adventné nedele. Napokon tento symbol oficiálne prijala aj katolícka cirkev a určila farbu sviečok – 3 majú byť fialové a jedna ružová.

Dnes si môžeme podobný, aj keď dekoratívnejší, kúpiť na trhu či obchode so živou flórou, alebo si ho vytvoriť sami. Základom je dostatok čečiny, ktorá nám rozvonia byt, a na ktorú aranžujeme oriešky, šišky, listy cezmíny, kúsky tisu, sušené plátky citrusov a mašličky i stužky rôznych farieb podľa vlastného vkusu. Alebo si môžeme adventný veniec upiecť z medovníkového či kysnutého cesta a potom ozdobiť. A pretože tvorca prvého adventného venca chcel tým svojím vniesť do života sirôt svetlo a nádej na krajšiu budúcnosť, adventné obdobie sa vníma aj ako čas na pomoc opusteným deťom alebo všetkým, ktorí sú v núdzi.


redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com