Navyknutí na tikot hodín

HARMÓNIA - IDEÁLNY PRIESTOR    Sú bežným interiérovým doplnkom, ktorý, nebyť výrazného tikotu, si ani neuvedomujeme. Hodiny nám visia na stene už celé stáročia, aby zdobili miestnosť, ale zároveň podávali nepretržite informáciu o aktuálnom čase. Aká je vlastne ich história?

Dráha Slnka

Prvé oficiálne akceptované boli slnečné hodiny, ktoré už 3000 rokov pred naším letopočtom používali starí Číňania i Egypťania. Bola to vlastne vysoká žrď zapichnutá do zeme a čas sa určoval podľa miesta, kde v konkrétnu hodiny vrhala tyč tieň meniaci sa podľa pohybu slnka na oblohe. Babylončanov ako prvých napadlo vylepšiť tieto verejné hodiny, umiestňované na námestiach, očíslovaním plochy okolo žrde.

Pohyb piesku

Starovek i stredovek si pri odmeriavaní času pomáhal vlastnými vynálezmi. Zaujímavým pokusom boli vodné hodiny. Išlo o nádobu, z ktorej za určitý čas vytieklo isté množstvo vody, tú však bolo treba stále dopĺňať. Rovnaký princíp sa uplatnil u presýpacích hodín. V sklenenej nádobe v strede zo zúženým hrdlom sa za určitý čas, pol hodinu alebo hodinu, z jednej časti do druhej presypalo presne odmerané množstvo uväzneného piesku. Po presypaní ich bolo treba vždy obrátiť. Piesok bol špeciálne zberaný a sušený na slnku, aby bol dokonale sypký. Vynaliezaví ľudia si pomohli aj obyčajnou sviečkou, ktorú označili stupnicou čiarok a po zhorení dieliku vedeli, aký čas ubehol. V skutočnosti presné hodiny v našom ponímaní ľudia vtedy vlastne ani nepotrebovali. Riadili sa prírodou, ročnými obdobiami a pohybom slnka a mesiaca. Žili svoj život s väčším inštinktom a menším stresom. Veď nemuseli stíhať vlaky a lietadlá, termíny u lekára ani pracovné schôdzky.

Kolieska a kyvadielka

Už v 9. storočí uzreli svetlo sveta prvé mechanické hodiny so zložitým systémom koliesok, kyvadiel a páčok. Boli vežové a iba odbíjali každú hodinu. Až 15. storočie prinieslo vynález hodinovej ručičky a o sto rokov neskôr minútovej. Vtedy však nemecký hodinár Peter Henlein zostrojil už aj prvé vreckové hodinky. A prišiel aj vynález, ktorý spestril dizajn interiéru – kyvadlové hodiny, ktoré patria k najpresnejším mechanickým hodinám dodnes. Vznikom novej hodinárskej profesie sa hodiny stále zdokonaľovali. A nielen to, stali ceneným artiklom, ktorý sa zvykol venovať pri výnimočných príležitostiach a ktorý patril k najvzácnejším interiérovým prvkom.

Až k atómu

Hodinky sa v ďalšom období stále zdokonaľovali, ale aj minimalizovali. Na trhu sa objavovali hodinky ako prsteň či prívesok, šperky, ktoré zároveň ukazovali aktuálny čas. Hľadali sa aj nové materiály, ktoré udávali presnejšie informácie o čase. Bol to atóm a tiež kremeň, ktoré poskytovali benefit určovania presného času na princípe frekvencie kmitov. Kremenné hodiny, ktoré sa dajú kúpiť od roku 1971, sa za 30 rokov dopustia odchýlky najviac jednu sekundu. A sú tu samozrejme aj digitálne hodiny, ktoré sa uplatnili aj ako modely do interiéru. Aj keď nám dnes čas automaticky ukazujú televízne kanály, mobil i internet, len neradi sa vzdávame nástenných hodín, ktoré bývajú aj zaujímavým dekoratívnym prvkom či už v kuchyni, obývačke alebo detskej izbe. Typ závisí od vkusu každého z nás. Môžu to byť moderné v čiernom priemyselnom štýle, obrázkové s detskou témou alebo starožitné v secesnom štýle.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com