Zdolávame horu cukru

VARENIE - SPRÁVNA VÝŽIVA     Profesionálni horolezci nie sme ani zďaleka a predsa si trúfame na svoj súkromný Mont Everest - sladkú horu, ktorou sa celý život kŕmime. Nie je to medovníková chalúpka, z ktorej si dvaja hladní súrodenci odlomili kúsok iba raz, za čo ich ježibaba uväznila v pivnici. V našom prípade je to dobrovoľný sladký trest, ktorým sami týrame vlastné telo. V prvej fáze nebolí. Naopak, je až pokušiteľsky sladký. No neskôr nám nekontrolované maškrtenie môže spôsobiť zdravotné ťažkosti i fyzické utrpenie.

Chorí z kocky cukru? Kto by to povedal. Nehovoríme však o jednej, ale o všetkých, ktoré sme v akejkoľvek podobe v priebehu dlhých rokoch skonzumovali. Vystačili by na poriadnu kopu, vysoký komín, menšiu pyramídu či dokonca mohylu ako memento našej slabej vôle, zlých rozhodnutí a nesprávnych stravovacích návykov.

Ako z neho priberáme

Cukor nie sú len kocky alebo kryštálová verzia nasypaná do čaju či kávy. Nájdeme ho v ovocí, zelenine, v sladených nápojoch a samozrejme v čokoláde, zákuskoch a cukríkoch. Cukry zo stravy, ktorú prijmeme, sú zložité a takto by ich telo spracovať nemohlo. Celý proces štiepenia zložitých cukrov na jednoduché začína pomocou enzýmov v ústnej dutine a potom v ďalších častiach tráviacej sústavy, najmä v tenkom čreve. Jednoduché sacharidy sa vstrebávajú do krvi a v pečeni sa vďaka inzulínu z pankreasu menia na molekuly glukózy. Tie sa dostávajú opäť do krvi, ktorá ich pomaly transportuje do všetkých buniek. Cukor je výborný zdroj energie aj pre náš mozog, ale vo vyšších dávkach sa začne ukladať v bunkách tkaniva ako tuk. A že je z čoho ukladať, to vidíme už pri pohľade na priemer hmotnostných kategórií ľudí na ulici či v supermarkete. Slovák skonzumuje ročne 27 kilogramov cukru a Belgičania, ktorí žijú v krajine vychýrených ručne robených bonbónov, evidujú až 47 kilogramov na každého obyvateľa tohto čokoládového kráľovstva.

Prečo chorľavieme

Z cukru sa nám kazia zuby. To vie aj malé dieťa, že jesť cukríky by nemalo. Čo robiť, keď sú všetky zákusky a gumené medvedíky tak chutné. A tak najprv necháme rozleptávať zubnú sklovinu kyselinami zo skvasených cukrov a potom nás ratuje zubár. Riešenie sa ponúka. Keď už radi maškrtíme, mali by sme venovať zubnej hygiene o to viac pozornosti. Väčší problém je však nedostatočná funkcia pankreasu a produkcia inzulínu, ktorý sa podieľa na štiepení cukrov. Diabetici s touto metabolickou poruchou majú potom vysokú hladinu cukru v krvi, ktorý im v priebehu rokov poškodzuje vážne pečeň, obličky, srdcovo-cievny systém i zrak a zvyšuje riziko osteoporózy i rakoviny žalúdka či hrubého čreva.

Začína to v detstve

Deťom už od malička vštepujeme životný štýl. Odmeňovať škôlkarov balíčkami cukríkov a často ich podplácať návštevou cukrárne, nie asi dobrá cesta. Už batoľatám zvykneme presladzovať kaše a ponúkať im prisladké kakao. Treba ich naučiť jesť častejšie ovocie, namiesto bonbónov konzumovať müsli tyčinky s hrozienkami a orieškami a piť riedené džúsy a ovocné čaje, žiadne kolové a sladené nápoje. A ponúkať im med a mliečne výrobky, ktoré sú tiež zdrojom cukru - laktózy. Ak nechceme, aby boli v puberte obézni a svojej nadváhy sa už potom nikdy nezbavili. Aj tá je predpokladom vážnych zdravotných problémov.

Druhy cukru:

• Trstinový – klasický cukor čiže sacharóza vzniká v rastlinách pri procese fotosyntézy, k tradičným zdrojom patrila cukrová trstina, z ktorej bol vyrobený prvý známy umelý cukor. Stalo sa to v Indii, receptúru si neskôr osvojili aj Američania. Je ľahšie stráviteľný a má svojskú chuť.
• Hroznový – vlastne monosacharid, jednoduchý cukor, ktorý sa nazýva aj glukóza. Má výraznú sladkú chuť a ľahko sa vstrebáva do krvi, preto je výborným zdrojom energie. Je vhodný najmä pre športovcov alebo pre ľudí, ktorí pri svojej práci podávajú nadpriemerný fyzický výkon.

• Repný – sa získava z cukrovej repy asi dve storočia. Tento druh zeleniny sa pestoval už v starom Grécku a neskôr v Španielsku a Francúzsku, ale v kuchyni sa využívali len listy podobne ako špenát. Až nemecký vedec Marggraf získal varením sladké kryštáliky podobné tým z trstiny a v 19. storočí sa vyšľachtila repa, z ktorej sa vyrába biely cukor. Poznáme aj hnedý nerafinovaný, ktorý sa z hľadiska zdravej výživy cení viac, pretože obsahuje viac enzýmov, minerálov a vitamínov. No predstavuje aj isté riziko a tou je možnosť nákazy. Keďže neprechádza priemyselnou úpravou, môže byť kontaminovaný choroboplodnými zárodkami.