Surové nie je vždy zdravé

VARENIE - SPRÁVNA VÝŽIVA    Teraz sa možno urazia priaznivci surovej stravy, pred ktorými nezostane celá žiadna mrkva či kaleráb. Niektoré plodiny sú však zdrojom nebezpečných látok, ak nie sú tepelne spracované.

Konzumácia surovej zeleniny patrí k správaniu konzumenta, ktorý chápe princípy pestrej stravy a tým racionálnej výživy. No ľudia sú rôzni a nie každý má dokonale fungujúci tráviaci trakt, ktorý zvládne aj ťažšie stráviteľné potraviny. Hoci sa pri varení znehodnocuje vitamínový potenciál zeleniny, mnohé tepelným spracovaním získajú lepšiu chuť. Stratu výživných látok však môžeme minimalizovať dĺžkou tepelnej úpravy. Preto je najvhodnejším spôsobom krátkodobé varenie v pare alebo rýchle grilovanie, pred ktorým pobudli kúsky zeleniny v marináde z oleja a korenín.

Absolútne rizikové

Niektoré druhy potravín konzumované ako surové môžu byť nebezpečné pre obsah toxínov:

• Mladá fazuľka, fazuľa, sója, šošovica a šampiňóny obsahujú jedovaté lektíny, ktoré spôsobujú hnačku a žalúdočné ťažkosti a môžu poškodiť obličky a pečeň.
• Do výbavy rebarbory patria aj vysoko rizikové toxické glykozidy a obsahuje aj maniok, exotická hľuza podobná zemiakom. Tieto toxíny dokážu vytvárať kyanidové zlúčeniny.
• Rebarbora, špenát i mangold disponujú vysokým percentom kyseliny šťavelovej, ktorá viaže na seba železo i vápnik a organizmus tak oberá o vzácne minerály .
• Surový nepatrí na tanier ani baklažán pre prítomnosť vysokého percenta draslíka, ktorý z organizmu odvádza tekutiny. A napokon, v totmo stave ani nechutí.

Paradoxne sú hodnotnejšie ako varené

• Viac vitamínu C sa nachádza v pečených zemiakoch než v surových.
• V uvarenej kapuste, špargli či v mrkve je o tretinu viac antooxidantov.
• Betakarotén dokáže využiť organizmus lepšie z varenej mrkvy ako zo surovej.