Nepodceňujme susedské vzťahy
Je to vec náhody
Susedov si nevyberáme. Musíme existovať s tým, čo máme za dverami vlastného prahu k dispozícii. Do náručia si padať nemusíme, stačí základná spoločenská komunikácia. V opačnom prípade môžu konflikty znehodnotiť kvalitu nášho života i vzťah ku konkrétnej adrese bydliska. Treba mať však aj šťastie. A potom konštatovať, že susedia môžu byť vskutku výhrou. Najmä, keď len v domácom župane vybehneme po ranné noviny a ako naschvál sa nám dvere zabuchnú. Žiadny problém. Veď susedka od vedľa, s ktorou radi poklebetíme pri kávičke, má duplikát našich kľúčov.
Niekde to funguje
Dnes býva v panelákoch zvykom skôr minimálna komunikácia. Obyvatelia o sebe takmer nič nevedia, často sa len tak bez záujmu ľahostajne na schodoch míňajú. No nie všade si potrpia na mrazivé anglické správanie. Priateľské kontakty s ľuďmi z jedného poschodia alebo vchodu vedia charakter bývania výrazne vylepšiť. A občas vyriešiť malé nehody. Keď sa nám pred ohlásenou návštevou minie posledný gram cukru, keď pred veľkým praním zahapruje pračka alebo keď dieťa dostane horúčku a šéf nás potrebuje v práci. Sused či suseda je potom ideálne záchranné koleso. A pre niekoho aj výborná náplasť na samotu. Posedenie pri filmovej klasike alebo partičke kanasty môže byť celkom dobrý relax.
Malé i veľké schválnosti
Smola, ak spolunažívanie ľudí z jedného vchodu stráca parametre slušného správania. Niekto iba úplne ignoruje svoje okolie a nereaguje na žiadny pozdrav, iný vo vzťahu k susedom pritvrdí. Napríklad silnými decibelmi ťažkého rocku, ktorými obťažuje v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. A niekto sa stará až príliš. Poznáme všetci tie zúfalé duše, málo zaneprázdnené povinnosťami či nainfikované vírusom osobného nešťastia a vypestovanej zloby, ktoré rady komentujú všetko dobré i zlé, čo sa v bytovke udeje. Ostro sledované spoločenstvo nemá šancu. Štipľavý jazyk miestnej klebetnice vyťaží z každej informácie a zaručene ju do komorného priestoru paneláku vyfúkne ako balóniky pomaľované vlastnou fantáziou. O schválnostiach typu kečup vyliaty do poštovej schránky, poškriabaná kapota auta alebo vysypané smeti pred prahom bytu, radšej nehovoriac. Stačia už dvojičky z bytu nad nami, ktoré dupocú takmer celý deň, sused z prízemia, ktorý večne niečo vŕta, a stará pani z tretieho, ktorý kŕmi holubov a mačky z celého sídliska. Bývajú však aj traumatizujúce situácie, keď sa časť obyvateľov stane obeťou susedského šikanovania zo strany neznášanlivého a neprispôsobivého človeka. V celom dome potom absentuje pocit pohody a teritoriálneho bezpečia. Situácia sa potom musí riešiť už na úrovni obecného úradu, prípadne iných inštitúcií. To sú už extrémy. Väčšina problémov je však dočasných a riešiteľných. O to skôr, ak ide o menší bytový dom, kde sa ľudia lepšie poznajú a skôr dohodnú.
Čo môžeme urobiť
Život v paneláku ovplyvňuje aj rôznorodosť jeho obyvateľov. Každý z iného cesta, s vlastnými predstavami o živote a s rôznymi prioritami. Čo teda s tým? Sú dve možnosti. Buď si kúpiť vlastnú rezidenciu a oplotiť sa vysokým múrom alebo prestať vnímať ostatných obyvateľov paneláku ako nepriateľov. Chce to len pár zásad - nestepovať v opätkoch na parketách či plávajúcej podlahe, nezapínať zbíjačku v nedeľu večer či cez sviatky, neodsudzovať človeka z vedľajšieho bytu, ale skôr skúsiť akceptovať jeho vek, osamelosť či neľahký osud, neobťažovať okolie áriami obľúbenej opery, netrieskať dverami a napokon zdraviť všetkých susedov a rešpektovať ich priestor. Oni musia zase ten náš. Preto susedu, ktorá si každý druhý deň požičiava vajíčka alebo prášok do pečiva, nemusíme hneď pozývať na posed do obývačky. Ústretové je aj oznamom na hlavnom vchode upozorniť susedov na stavebné úpravy v byte alebo na bujarú oslavu okrúhlych narodenín. K tomu prirátajme úsmev a prípadne pár milých slov, ktoré venujeme spoluobyvateľom pri stretnutí pri výťahu či na schodoch.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com