Na fašiangy sa hodovalo

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE    Fašiangy boli obdobím zábavy a hodovania. Ideálny čas na svadby a plesy. Všetko príležitosti, kde sa výdatne jedlo.

Charakter fašiangov určoval kedysi aj rytmus života, hlavne na dedine. Január a február nedával veľa príležitostí na prácu na poli, preto sa hospodári sústredili na rodinné stretávanie a zábavu. V týchto týždňoch boli už prasiatka správne vykŕmené, nastal aj čas zabíjačiek, ktoré ovplyvnili spôsob stravovania. Konzumovali sa jedlá pripravené z čerstvého mäsa i zakáľačkové špeciality ako jaternice, tlačenka a klobásy. Keď chodili na tradičnú obchôdzku mládenci oblečení vo fašiangových maskách po celej dedine, v každom dome ich pohostili klobásou či kusom slaniny. Alebo urobili praženicu z vajec. Prípadne vyškvarili slaninu a na masti vypražili pampúšiky alebo šišky. Konzumácia vyprážaného pečiva, ako boli fánky alebo božie milosti, sa spájali aj so symbolikou. Tieto jedlá mali zaručiť rodine ochranu a dobrú úrodu či celkovú prosperitu. Bohatí gazdovia zvykli vystrojiť hostinu výhradne pre chlapov, s ktorými si dohodli pomoc pri jarných i letných prácach na poli či na lúkach. Ponúkli im baraninu, šunku a nemohla chýbať ani pálenka.

Fašiangové jedlá boli väčšinou kalorické, mastnejšie a sladké. Naši predkovia to však mali veľmi dobre vymyslené. Pretože už od Popolcovej stredy nastúpil pôst, cyklus roka, v ktorom sa ľudia pripravovali na ďalší kresťanský sviatok – na Veľkú noc. Vtedy sa očistili duševne, ale aj fyzicky. Z jedálnička sa stratilo mäso, vajcia a syry a tvorili ho najmä zemiaky, kapusta a strukoviny či múčne jedlá. Organizmus sa preto dostal veľmi rýchlo do formy.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com