Modrotlači už odzvonilo?
Modrotlač patrila na Slovensku k tradičným technikám výroby vzorovaných textílií. Zdá sa, že jej sláva je dávno za zenitom a dokonca takmer zmizla z regálov tých pár obchodov s metrážou, ktoré na trhu ešte zostali. Alebo tomu tak predsa len nie je?
Kedy to všetko začalo
Rozvoj
farbiarstva súvisí s oblasťou tkáčstva a výrobou plátna. Najstarší
farbiarsky cech na Slovensku sa spomína v súvislosti s Levočou
a záznam pochádza z roku 1608. V priebehu 17. storočia sa záujem
o farebné a potláčané látky zvyšoval a podobné cechy sa
zakladali aj v iných mestách. Ale prvý záznam o modrotlači sa datuje
až z konca 18. storočia. Vtedy sa k nám dostala z Nemecka, kam ju
zase obchodníci priviezli z Holandska. Modrotlačové dielne produkovali
látky s negatívnym vzorom najčastejšie bielej farby, zafarbené za studena
indigom - tmavomodrým odtieňom. Vzor sa vlastne naniesol na čisté bezfarebné
bavlny alebo vybielené plátno voskom z modrotlačových drevených foriem a
potom sa celé plátno namáčalo vo farbiacom roztoku. Počas procesu sa farbu
uchytila len na čistej bezvoskovej ploche. Neskôr sa technológia výroby
zjednodušila, na súkna sa modrotlač prenášala pomocou teplých kúpeľov a pravé
bengálske indigo nahradili umelé farbivá.
Tajomstvá ich zloženia si rodiny farbiarov úzkostlivo chránili. Každá dielňa mala stovky vlastných vzorov, ktoré vychádzali z regionálnych tradícií. Najčastejšie sa opakovali motívy lístočkov, kvietkov, ovocia, ornamentov, ale i geometrické tvary a bodky. Hotové plátno s modrotlačou bývalo tvrdé a lesklé, čo sa dosiahlo mangľovaním a vyleštením povrchu kremeňom. Baly modrotlače sa potom roznášali do obchodov okolitých miest a dedín a zvykli sa predávať aj na trhoch a na jarmokoch. Ženy si z nich šili zástery, sukne i šatky a muži občas nosili košele z modrotlače. Takto zafarbené tkaniny sa používali aj na obliečky na periny alebo ako rôzne upravené pomôcky – poľné kolísky pre deti i batohy na nosenie dreva, trávy či sena.
Gazdiné ju milovali
Staršie ženy z vidieka ešte z konca minulého storočia boli jedny z posledných generácií, ktoré považovali modrotlač za prirodzenú dekoratívnu súčasť každodenného života. Z tohto materiálu sa šili zástery zdobené stehmi a úzkymi stuhami. Boli veľmi praktické, pretože chránili oblečenie a do vreciek sa zmestilo mnoho vecí. Gazdiné ich mali niekoľko v zásobe. Pri varení v kuchyni a zaváraní ovocia a zeleniny nosili pracovnú, ďalšiu si obliekli cestou do záhrady, kde do nej zbierali jabĺčka, orechy, ale i vajcia v kuríne. A vždy mali nachystanú aj jednu čistú vyžehlenú, ktorú vytiahli zo skrine, keď išli do obchodu alebo na skok k susede.
Krása má vždy červenú
A platí to aj v prípade textílie modrej farby s jednoduchými bielymi vzormi. Aj keď dnes pri obliekaní siahame radšej po moderných vzdušných a strečových textíliách, ktoré netreba žehliť a udržiavajú sa celkovo ľahšie, plátno s tradičným dezénom môžeme použiť pri skrášľovaní príbytku. Určite sa uplatní na chalupe a chate, kde bude sympaticky kontrastným prvkom dreveného zariadenia miestností. Hodí sa aj na ušitie kuchynských chňapiek, vrecúšok na sušené huby či bylinky i originálnych závesov a korešpondujúcich obliečok na vankúše na rohovú lavicu, ale môže byť aj vkusným obrusom, dekoráciou na poličky so zaváraninami alebo súpravou podložiek na servírovanie. A zvyšky rôznych vzorov sa výborne môžu využiť pri tvorbe patchworkovej techniky. Treba len správne umiestňovať dezény s drobnými kvietkami, s veľkými ornamentmi alebo bodkami, aby sme dosiahli efekt kontrastu.
Svet miluje retro
Občas sa udeje malý zázrak a zrodí sa kolekcia modelov, pri tvorbe ktorých študenti textilného dizajnu siahnu po starých vzoroch a vdýchnu im nový rozmer. Podobne uvažujú aj niektorí tvorcovia, ktorí svoje produkty predávajú prostredníctvom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a pre silný vzťah k tradíciám sa snažia oprašovať niektoré staré techniky. Je to ako inde, vlastne na celom svete. Talentovaný tvorca dokáže aj z prvkov, ktoré patria hlavne minulosti, vyčarovať vec absolútne súčasnú. O tom je vlastne etno štýl, ktorý sa inšpiruje úžasnými africkými vzormi, indickými šatkami alebo čínskymi krojmi. Prečo by sme si nemohli dopriať aj vlastné slovenské etno? Životaschopná a nové kreácie provokujúca modrotlač by bola dobrým začiatkom.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com