Rakovina je stará ako ľudstvo samo
ZDRAVIE A KRÁSA - K VITALITE A ZDRAVIU Každý rok si 4. februára pripomíname svetový deň rakoviny. Aj keď sa o rakovine zvykne hovoriť ako o chorobe civilizačnej, dôvodom bude skôr vyššia úroveň súčasného zdravotníctva a diagnostiky. V minulosti zostávali mnohé prípady neodhalené. Obavy z rakoviny ako z choroby veľmi tajomnej a fatálnej však mali ľudia už odpradávna.

O tom hovorí aj archeologický nález kosti, konkrétne rebra človeka neandertálskeho, ktorý trpel na rakovinu pre 120-tisíc rokmi. Podobné informácie podali aj múmie z Egypta staré 4-tisíc rokov, napríklad o rakovine prsníka. Najznámejší prípad historického pacienta s rakovinou prostaty je kostra človeka nájdená na území Ruska, stará 2700 rokov. A osud onkologického pacienta si vytrpel muž, ktorý žil asi pre 1200 rokmi na území dnešného Sudánu. Jeho kosti vykazovali po laboratórnych testoch prítomnosť metastázujúceho karcinómu. To všetko sú dôkazy, že rakovina sa vyskytovala aj v dávnoveku, keď príroda bola ešte nezaťažená a životné prostredie takmer dokonalé.

Skúšali to už starovekí lekári
A dokonca si aj trúfali rakovinu nielen diagnostikovať, ale aj chirurgicky odstraňovať nádory. Pre možnosti vtedajšej medicíny však považovali toto ochorenie za nevyliečiteľné. Vo svojich spisoch ju spomínal aj grécky lekár Hippokrates, i najznámejšia rímska osobnosť lekárskej vedy Galen. Všetci felčiari, liečitelia, fyzikusi a mastičkári sa síce pokúšali riešiť problém pomocou prírodných zdrojov, ale zázvor a červená ďatelina či iné bylinky nedokázali rakovinové bunky poraziť.

Odvážni doktori z minulosti
Rakovina bola v 19. storočí už celkom známym pojmom a všeobecne obávaným ochorením. Zvyčajne sa za pacienta všetci už len modlili a nedávali mu nijakú nádej. Len lekári bojovali so zatiaľ málo známym nepriateľom. Najlogickejším riešením bolo vyrezať objavený nádor. K prelomu došlo po objavení anestézie a tiež dezifenkcie, dovtedy boli operácie bolestivé a vysoko rizikové aj z hľadiska infekcie. Potom sa už mohli realizovať masívnejšie chirurgické zákroky s cieľom zbaviť telo tumoru a zároveň aj poškodeného tkaniva v okolí. Chirurgovia si dokonca trúfli aj na odstránenie lymfatických uzlín v oblasti nádoru a na masektómiou, čiže odstránenie celého prsníka. A ešte zaujímavý postreh – anglický lekár Stephen Paget už vtedy tvrdil, že rakovinové bunky sa šíria krvným riečiskom do všetkých častí tela a sú schopné rásť v ďalších orgánoch.
Pomáhali vedecký pokrok i náhoda

Niektoré lieky či liečebné postupy v prípade onkologických ochorení boli objavené náhodou. Ako vedľajší produkt iných pokusov. Napríklad sa zistilo, že horčicový plyn používaný počas druhej svetovej vojny ako chemická látka utlmuje biele krvinky, tak to vedci skúsili s rakovinovými. Aplikovali ho niekoľkým pacientom s pokročilou formou lymfómu a výsledky boli ohromujúce. To posunulo liečbu chemoterapiou veľmi dopredu.
Počiatky rádioterapie treba hľadať ešte na začiatku 20. storočia, už vtedy sa rádioaktívne žiarenie z röntgenu začalo používať na liečbu rakoviny.
K prevratným novinkám v oblasti rakoviny od rokov 70-tych postupne patrili moderné diagnostické prístroje ako ultrazvuk, CT či magnetická rezonancia. Posledné desaťročia priniesli v oblasti medikamentóznej liečby imunoterapiu i cielenú biologickú liečbu a pre pacientov s leukémiou transplantáciu kostnej drene.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com