Prečo oslavujeme 1. máj

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Tento deň je napriek spochybňovaniu sviatočný. Dnes ho už pompézne neoslavujeme, ale práca ako zmysluplná náplň našich životov si pripomienku zaslúži. A pretože je to aj čas pracovného voľna, najlepšie je stráviť ho s rodinou, urobiť si výlet do prírody alebo zorganizovať iný príjemný program. Mnohí si pritom ani nespomenú, že pekné chvíle si môžu so svojimi priateľmi vychutnávať a relaxovať vďaka prozaickejším, priam existenčným, problémom generácií, ktoré žili pred takmer 150 rokmi. Aká je história tohto sviatku?

Nespokojní americkí robotníci

Na počiatku boli masové demonštrácie chicagských robotníkov, ktorí bojovali za svoje základné ľudské práva a humánnejšie postavenie ťažko pracujúcich ľudí. Hlavnou požiadavkou bola 8-hodinová pracovná doba. Pod nátlakom masívnych nepokojov, ktoré sa rozšírili po viacerých amerických mestách, kongres napokon v roku 1878 prijal nový zákon. No jeho efekt v praxi bol minimálny – podnikatelia a zamestnávatelia ho ignorovali. Na protest sa zdvihla ďalšia vlna nepokojov, ktorá však bola tvrdo až krvavo potlačená. Polícia šesť štrajkujúcich zastrelila, desiatky zranila a organizátorov protestov zatkla. Bomba však zároveň zabila 7 policajtov, čo bol dobrý dôvod pre politikov začať vykonštruovaný súdny proces. Zmanipulované Haymarketské pojednávanie s niekoľkými obžalovanými, medzi ktorými boli aj novinári a zamestnanci tlačiarní, vyvrcholilo prísnymi rozsudkami. Doživotné väzenie a najmä tresty smrti mali odradiť ďalších potenciálnych iniciátorov podobných nepokojov.

Pridali sa aj Francúzi

V tom čase sa začali mobilizovať aj francúzski robotníci. Za svoje požiadavky dôstojných pracovných podmienok masovo demonštrovali vo viacerých francúzskych mestách morálne podporení aj snažením amerických robotníkov. Na Parížskom medzinárodnom socialistickom zjazde v roku 1888 na pamiatku nevinne popravených po Haymarketskom procese odsúhlasili návrh, aby na 1. mája robotníci každoročne manifestovali. A o rok na to v St. Louis na zjazde Amerického robotníckeho zväzu povýšili tento dátum na deň medzinárodného prejavu solidarity a na sviatok práce.

Ako je to dnes

V 20. storočí zažíval tento sviatok svoje lepšie i horšie roky. Podľa typu politického zriadenia a názorového spektra toho ktorého štátu. Súčasná generácia vníma 1. máj ako sviatok súvisiaci s konkrétnymi historickými udalosťami len okrajovo. Ale občas mladí aj v tento deň vyjdú do ulíc, či už techno generácia alebo milovníci prírody vyzdobení dredami, aby vyjadrili svoj nesúhlas s prešľapmi politikov a odpor proti rastúcemu vplyvu niekoľkých finančných skupín.

Zmysel zostáva

Prvomájové oslavy majú bohatú históriu, ktorá im dáva zmysel. A nič na tom nezmenilo ani obdobie socializmu, ktoré ich v minulom storočí počas pár desaťročí využilo či skôr zneužilo na demonštráciu úspechov jednej politickej strany aj prostredníctvom povinnej účasti ľudí na manifestácii a prezentáciou svojej sily v podobe bombastických transparentov či alegorických vozov (na ukážku uverejňujeme pár záberov z archívu). Podstata sa zachovala a tou je oslava práce, vďaka ktorej bývame v pohodlných bytoch, nehladujeme, na rozčítanú knihu si svietime lampou a profitujeme z obrovských možností internetu. Napríklad. Okrem tisícok iných možností, na vzniku a rozvoji ktorých sa podieľali a podieľajú konkrétni ľudia svojimi schopnosťami, svojou prácou. Na to by nemal nikto zabúdať.

redakcia Doma a Rada, FOTO: Fero Spáčil