Pečenie v rímskom hrnci

VARENIE - PRÍPRAVA JEDÁL - SPÔSOBY TEPELNEJ ÚPRAVY

Rímsky hrniec v slovenskej kuchyni, aj to je realita súčasnej kuchyne. Názov nie je náhodný. Túto techniku totiž poznali už starí Rimania. Vyžaduje síce počiatočnú investíciu, ale zaručuje prípravu jedál vhodných pre ľudí so žlčníkovou alebo redukčnou diétou. Rímsky hrniec je hlbšia oválna nádoba s vekom z neglazovanej keramiky, ktorá sa pred použitím musí najmenej na 15 minút ponoriť do vody a namočiť treba aj pokrievku. Tým, že póry hliny nasiaknu vodou, v hrnci sa počas varenia či pečenia udržuje istý stupeň vlhkosti, para sa zo stien uvoľňuje, takže jedlá sa nepripaľujú. Rúra by mala byť vyhriata na vyššiu teplotu, asi na 220°C. Ak chceme mať na mäse hnedú chutne pripečenú kôrku, musíme hrniec na posledných 20 minút pečenia otvoriť. Môžeme v ňom pripravovať aj zeleninu a dokonca i múčniky a variť polievky.

Výhody a nevýhody:

Prednosťou rímskeho hrnca je, že jedlá sa v ňom nemôžu pripáliť, aj keď predĺžime dobu pečenia. A jedlá v ňom pripravené si zachovávajú vitamíny i minerály a sú vhodné aj pre niektorých pacientov s ťažkosťami tráviaceho systému. Je to aj energeticky šetrné varenie či pečenie, hoci doba prípravy jedla sa predlžuje asi o 30 minút. Problémom je, že pri každej prudkej teplotnej zmene môže hrniec prasknúť, treba preto dodržiavať niekoľko zásad. Hrniec vkladáme zásadne do studenej rúry, teplotu len postupne zvyšujeme a pri pečení pokrmy nepodlievame studenou, ale zohriatou vodou.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com