Pastelky na celý život

MAMINA - DIEŤA    Mať tak nezničiteľné, priam zázračné pastelky, ktoré čosi vydržia, zaskuvíňame si občas. V skutočnosti je to práve naopak. Každý rok pribúdajú do domácnosti nové sady farebných ceruziek, z ktorých sa niektoré farby záhadne postrácajú a tie ostatné sa strúhaním rekordne rýchlo skrátia o polovicu. Potom je ich osud už dosť nejasný alebo tak trochu túlavý.

Kolobeh typický v každej rodine. Najprv ako deti dostávame pravidelne nové vzorové sady úhľadne uložených dokonalých pasteliek od svojich rodičov, a potom už ako mama či otec kupujeme sami poctivo začiatkom každého školského roka sadu farebných ceruziek. Alebo aj dve či dokonca tri, vždy podľa počtu potomkov. Z času na čas ešte donesieme farebné ceruzky z Ikey či drobné prezenty z propagačných akcií z "obchoďáku". Alebo sa nám v priebehu ďalších mesiacov pritrafí akciová ponuka, kedy aj vďaka psiemu pohľadu dcéry či syna neodoláme a vzorku pastelkovej dúhy premiestnime z regálu do košíka. A domáce zásoby strúhateľných predmetov na kreslenie beznádejne rastú. Až si raz s hrôzou uvedomíme, že sa povaľujú takmer všade – v zásuvkách, v peračníkoch, v škatuliach s pokladmi malých školákov i veľkých študentov a dokonca v kuchynskej linke.

Nekompromisne selektujme

Vyžaduje si to jednu menšiu brigádu a keď dáme dokopy pastelky zo všetkých miestností a kútov bytu, zistíme, že úctyhodným množstvom by sme mohli zásobiť jednu celú triedu prvákov. Prichádza druhá fáza. V snahe urobiť miesto sebe, rodinným príslušníkom i ostatným veciam začneme likvidovať nahonobené neželané, ale farbisté bohatstvo. No ide to ťažko. Po nekompromisnom vyhodení pár úbohých obojstranne zastrúhaných ceruzkových zákrpkov, natrafíme na viaceré, s ktorými sa nedokážeme rozlúčiť. Mnohé sú ešte celkom obstojné, ľúto je nám ich vyhodiť do smetí a k iným máme citové puto. Táto červená patrí k naším obľúbeným, ktoré sme dostali od starého otca, tamtá ružová má úžasný odtieň a modrú nedáme za ten svet – je to naša obľúbená farba. Napokon rezignujeme, na haldu ceruziek rôzneho stavu nájdeme väčšiu škatuľu od topánok a strčíme ju pod posteľ. Na horšie časy, ešte sa možno zídu.

Ako sa podobným situáciám vyhnúť?

• Možno by stačilo kúpiť kvalitné pastelky, naučiť sa lepšie s nimi manipulovať a hlavne ich správne zastrúhať.
• Akceptovateľné pastelky majú byť dobre farbiace, aby dieťa nemuselo dosahovať farebný efekt silným tlakom, potom ho môže rozbolieť ruka. Rozhoduje aj charakter dreva, len tie ušľachtilejšie sa dajú ľahko strúhať a nelámu sa či nedrobia.
• Strúhať môžeme skúsiť aj ostrým nožom, ale lepšie je dobré strúhatko. Lákavé sú rôzne zábavné tvary zvieratiek a predmetov, rovnako alebo ešte lepšie poslúži obyčajné kovové. Dôležitý je kvalitný, dobre ostrý nôž. Jeho pozícia v strúhatku je tiež podstatná. Pre ľavákov je umiestnené opačne, aby mohli strúhať bez problémov smerom doľava. Ponúkajú sa však aj mechanické strúhatka pripevnené k pracovnému stolu alebo sofistikované automatické na baterky, vďaka ktorým získame dokonalé špičky priam expresne.
• Ceruzku netreba strúhať príliš často, službu nám urobí aj tupšia špička, ostrú ako ihlička si vyžaduje len kresba tenkých čiar.
• Pastelky alebo ceruzky nepritláčajme pri kreslení príliš na papier, tuha sa rýchlejšie opotrebuje a hrozí zlomenie.
• Dôležité je dávať pozor, kam ich pri práci kladieme, časté pády im veľmi nesvedčia. Tuha sa pri dopade na zem poláme a potom nedokážeme pastelku zastrúhať ani po viacerých pokusoch.

Drobná rada na záver

Deťom netreba kupovať sady väčšie ako s 12 pastelkami. Tento farebný rozsah stačí, viacej odtieňov by ich rozptyľovalo. A múdra mama či ocko kúpia pastelky, ktoré majú zafarbený aj drevený obal. Tie s rovnakým povrchom, kde farbu avizujú len hroty tuhy, sú ťažšie čitateľné. A nudné.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.everystockphoto.com