Máte doma príliš sucho či vlhko?

29.09.2024

ZDRAVIE A KRÁSA - ZDRAVÉ BÝVANIE     Aké sú skryté riziká nášho útulného bytu či domu? Na prvý pohľad perfektne udržiavaný moderný interiér, v skutočnosti nenápadná pasca, ktorá úspešne tají hrozbu zdravotných problémov. Máme smolu, chýbajú nám senzory na fyzikálne parametre. A tak s pocitom spokojnosti v príjemnom pohodovom prostredí dýchame v skutočnosti vzduch, ktorý nám škodí.

Žiadny extrém nie je dobrý. Prekážajú rovnako nízke ako vysoké hodnoty vlhkosti v interiéri. Zistiť ich je úlohou pre dieťa. Predajne s technikou sú zaplavené rôznymi typmi vlhkomerov, jednoduchších i kombinovaných s viacerými funkciami, aspoň jeden by nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Ak disponujeme väčším bytom alebo domom, zíde sa aj niekoľko, aby sme mohli kontrolovať vlhkosť ovzdušia vo všetkých jeho častiach.

Aké sú ideálne parametre?

Netreba sa triafať do presného čísla, odborníci na problematiku zdravého bývania nám neurčujú absolútne dokonalú hodnotu, len odporúčajú hranice optimálnej vlhkosti. Mala by sa pohybovať v rozmedzí 45 až 55 percent. Je to prirodzené, situácia sa v priebehu dňa mení, vlhkosť ovplyvňujú viaceré faktory vrátane vonkajšieho prostredia a vývoja počasia. Výdatný dážď alebo sneženie v dĺžke niekoľko dní sa čiastočne podpíše aj pod situáciu v interiéri. Tú však môžeme kontrolovať a ovplyvňovaním ďalších faktorov robiť opatrenia na reguláciu vlhkosti. Je to dôležité, pretože ak prekročíme hodnotu 60 percent, tak sa zahrávame s ohňom. Či skôr s vodou.

Riziká vysokej vlhkosti

Teplé alebo prekúrené prostredie, kde sa vlhkosť vyšplhá na 70 až 80 percent, je živnou pôdou pre plesne. Ich tvorbu síce podporuje aj charakter použitého stavebného materiálu, prítomnosť spodnej vody, zlá izolácia, poruchy strechy či obvodového plášťa alebo časté vytápanie hornými susedmi, no konečnou bodkou býva nezdravý štýl života majiteľov bytu. Plesne vylučujú škodlivé látky, ktoré dráždia najmä sliznicu dýchacieho ústrojenstva, ale spôsobujú aj iné problémy. Ľudia žijúci v prostredí zasiahnutom plesňami mávajú problémy s kašľom, s podráždenými očami, s bolesťou hlavy, s plesňovým ochorením pokožky, s pľúcnymi mykózami, ale i s gynekologickými ochoreniami. Najviac nebezpečné sú pre deti, ktoré nemajú vyvinutý dostatočne silný obranný val svojho imunitného systému a tiež chronických pacientov a starých ľudí, ktorý majú obranyschopnosť organizmu zníženú. Pre prítomnosť alergénov sú plesne obzvlášť rizikové pre alergikov, ktorým môžu spôsobiť astmatické ťažkosti. Odstrániť plesne väčšieho rozsahu by mali odborníci, ktorí podľa rozboru a prítomnosti druhov mikroorganizmov zvolia vhodný asanačný postup a prípravky. Plesní malých rozmerov alebo ich náznaky napríklad v kúpeľni sa môžeme zbaviť sami. Najlepšia je prevencia, treba však poznať všetky možné zdroje vlhkosti.

Najčastejšie zdroje vlhkosti v interiéri

  • tepelná príprava jedál v kuchyni
  • osobná očista v kúpeľni, najmä dlhé sprchovanie alebo časté napúšťanie vane vodou
  • pranie a hlavne sušenie bielizne, ktoré sa zvykne realizovať na vešiakoch alebo na radiátoroch v izbách
  • frekventovane využívaná sauna v dome
  • mokré techniky údržby domácnosti
  • interiérové rastliny a ich polievanie
  • veľké akvárium v miestnosti
  • samotní obyvatelia bytu, ktorí dýchajú, potia sa

Vetranie ako súčasť stratégie

Ako si teda udržať v domácnosti optimálnu vlhkosť? Kľúčom najmä v chladných mesiacoch je dostatočné ohrievanie vzduchu a následné správne vetranie. Vzduch s vyššou teplotou pojme viac vlhkosti. Na nastavenie vyhovujúcich hodnôt tepla treba potom niekoľkokrát v priebehu dňa dobre vyvetrať. Zásadou je vetrať krátko pri dokorán otvorených oknách. Tento systém je však trochu drahší, pretože zvyšuje náklady na kúrenie. Znižovať vlhkosť však môžeme aj využívaním ventilátorov a odsávačov najmä v kúpeľni a v kuchyni. Ak máme plastové okná, treba ich nechať počas varenia otvorené v polohe mikroventilácie, aby sa kondenzovaná voda nekumulovala na sklenených plochách a parapetoch okien. A pri extrémnej vlhkosti zavinenej nekvalitnou stavbou a prostredím si môžeme pomôcť kondenzačnými alebo absorpčnými odvlhčovačmi, ktoré vlhkosť v interiéri účinne pohlcujú.

Ani suchý vzduch zdraviu nepraje

Prekúrené prostredie môže byť opačným extrémom. A žiť v prostredí, kde dýchame suchý vzduch, zdraviu tiež škodí. Výsledkom vlhkosti s hodnotami pod 30 percent býva pocit suchých očí, škriabanie v hrdle a odkašliavanie najmä v ranných hodinách. Ťažkosti s dýchaním ohrozujú alergikov a všetci obyvatelia bývajú náchylnejší na vírusové ochorenia. Pomáha pravidelné vetranie a opačné opatrenia ako pri vysokej vlhkosti. Do izby pridáme pár kvetináčov s rastlinami, na radiátor prehodíme mokrý uterák alebo umiestnime odparovač, do spálne položíme pár misiek s vodou a kúpime si bytovú fontánku. Prípadne miestnosť vybavíme parným alebo ultrazvukovým zvlhčovačom vzduchu.

Dobré tipy

  • Na studenú obvodovú stenu nie je dobré umiestniť veľkoplošný skrinkový systém alebo tesne k nej uložiť mohutnú sedaciu súpravu. Výsledkom nedostatočného prúdenia vzduchu pri vyššej vlhkosti v interiéri môže byť tvorba plesní na stene i na nábytku.
  • Efektívnou prevenciou tvorby plesní je používanie proti plesňových prípravkov pri čistení kúpeľne, najmä špár medzi kachličkami, a pravidelné umývanie a likvidácia vlhkosti v priestore chladničky.


redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com