Májovo zaobrúčkovaní
HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE Napriek tomu, že sa máj z hľadiska trvanlivosti manželstva nepovažuje za veľmi dôveryhodný mesiac, práve v tomto ročnom období zvykne za slávnostných fanfár navliekať partnerovi obrúčku na prst veľmi veľa dvojíc. Možno aj preto, že máj je neodolateľne romantický a čerstvo rozkvitnutou prírodou objektívne príťažlivý.
![](https://65bad9d253.clvaw-cdnwnd.com/4c7e254f3502268291b2164b19224e4c/200003931-b4135b4137/freepik_majovo_obruckovany_2.jpeg?ph=65bad9d253)
Zvyk spečatiť manželský zväzok obrúčkami, ktoré sú symbolom vernosti, lásky a vzájomnej úcty, má zaujímavú históriu. Podobenstvá a filozofia tejto tradície vznikali ešte v starom Egypte, kde kruhy vyrobené z prírodných materiálov symbolizovali večnú a nesmrteľnú lásku. Praktickí Rimania tento zvyk prepojili s vlastníckymi právami. Ženu, o ktorú mali záujem, obdarovali prsteňom z kovu, ako symbolom majetku. Prefíkaný a najmä žiarliví muži zo stredného východu prostredníctvom skladacích prsteňov kontrolovali vernosť manželky, ktoré ich museli nosiť, keď odišli na obchodné cesty. Ak by si žena takúto komplikovanú ozdobu chcela sňať v snahe pred milencom svoj zväzok utajiť, prsteň by sa rozpadol a už by sa nedal poskladať. Povinnosť darovať budúcej žene zlatý snubný prsteň uzákonila cirkev pápežským dekrétom už v roku 860, muži sa ešte vtedy nezdobili. No v 14. až 15. storočí si členovia kráľovských rodín začali pri zásnubách vymieňať prstene a v 16. storočí už nosili bežne obrúčky aj muži iných spoločenských vrstiev. Zaobrúčkovanie oboch partnerov zažívalo svoje zlaté časy počas druhej svetovej vojny, čo mal byť prejav spolupatričnosti v ťažkých časoch. Dnes sú už úplnou samozrejmosťou.
K humorným patrí koloniálne obdobie Ameriky, keď boli všetky šperky považované za morálne bezcenné a ženy na znak lásky dostávali náprstok na šitie. Nezapreli v sebe však parádnice a spodok tejto praktickej pomôcky odstránili, čím získali krúžok podobný prsteňu.
![](https://65bad9d253.clvaw-cdnwnd.com/4c7e254f3502268291b2164b19224e4c/200003935-e0104e0106/freepik_majovo_obruckovany_3.jpeg?ph=65bad9d253)
Materiály sa menili
Prvé prstene boli urobené z vlasov alebo zo stebiel či z iných častí rastlín, prípadne zo spracovanej kože. Ľudia sa však časom zdokonaľovali v práci s kovom, takže pribúdali ozdoby z bronzu a zo železa. Diamant sa na snubný prsteň začal pridávať v stredovekom Taliansku. Dôvod bola asi jeho tvrdosť, ktorá symbolizovala trvanlivosť lásky. V súčasnosti sa snúbencom ponúka obrovské množstvo značiek nádherných typov obrúčok z ušľachtilej ocele, z platiny i zo zlata viacerých odtieňov. A môžu byť zdobené aj drahokamami, k najviac obľúbeným patria brilianty.
Ktorý prst je ten pravý
![](https://65bad9d253.clvaw-cdnwnd.com/4c7e254f3502268291b2164b19224e4c/200004107-827e3827e5/freepik_majovo_obruckovany_3-4.jpeg?ph=65bad9d253)
Už Egypťania nosili kruhovú ozdobu na štvrtom prste, pretože verili, že ním prechádza žila spojená priamo so srdcom. Symbolika platí pre všetky prsty: palec predstavuje rodičov, ukazovák súrodencov, prostredník nás samotných a malíček naše deti. Občas sa však zvyk porušil. Napríklad v Anglicku počas panovania Alžbety I. sa snubné prstene navliekali na palce a v 18. storočí ich rímski katolíci nosili výhradne na pravej ruke.
Hovorí sa, že obrúčka sa má nosiť na ľavej ruke, ale tento zvyk vznikol z čisto praktických dôvodov – väčšina populácie sú praváci a prsteň by im mohol pri rôznych činnostiach prekážať. Určite nie je nikde predpísané, na ktorom prste a ktorej ruky musíme obrúčku nosiť. Je to na slobodnom rozhodnutí každého páru a každého človeka. Trestuhodné nie je ani nenosenie obrúčky, mnohých k tomu vedú špeciálne dôvody. Niekto má problém s alergiou na kovy, inému ozdoby na ruke prekážajú pri práci, iný necháva obrúčku doma zo strachu pred stratou kvôli zvyku si ju snímať, a ďalší pribral a zásnubný prsteň mu je malý.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com