Lyžiarske retro
ZDRAVIE A KRÁSA - RELAX A POHYB Lyžovanie patrí medzi obľúbené zimné pohybové aktivity. Venujú sa mu všetky vekové kategórie, v niektorých rodinách sú vášnivými lyžiarmi dokonca všetci členovia rodiny, vrátane najmenších detí i seniorov. Niečo na tomto druhu športovania na čerstvom vzduchu bude. Jeho priekopníci mali asi podobné pocity ako súčasníci, pre ktorých sa stali lyže vášňou. Aké boli začiatky lyžovania?
Lyže tu boli doslova odpradávna
Aby sme sa dostali k ich začiatkom, musíme načrieť do minulosti poriadne hlboko. Možno sa tomu len ťažko verí, ale predchodcov lyží, ktoré našli na území Švédska, sú staré už 5000 rokov. Bol to vlastne druh dopravného prostriedku na prekonávanie terénu v zimných podmienkach. Drevené snežnice sa používali dokonca aj ako sánky. Ale častejšie si ich ľudia pripevňovali na nohy, aby zvládli zasnežený kopce. V strede pomôcky boli urobené diery, o ktoré sa drevené dlahy priväzovali na nohy. Zvykli sa poťahovať kožou alebo kožušinou. V 18. storočí si lyže všimli a ocenili ich praktickosť aj vojenskí stratégovia a zakomponovali ich ako športovú zimnú výstroj do vojenskej výbavy.
Keď sa stali športovým výstrojom
Lyžovanie ako šport sa vyvinul až v 19. storočí v Nórsku, kde vznikol aj prvý lyžiarsky klub a prvá lyžiarska škola. Najprv sa jazdilo kopcom rovno dole a jazda sa skončila nacvičeným pádom. V roku 1860 však prišli na spôsob otáčania, ktoré zdokonalili na kristiánku. V ďalších desaťročiach hľadali priaznivci lyžovania sofistikovanejšie spôsoby tohto pohybu, až sa prepracovali k pluhovému štýlu. Zdokonaľovanie nových techník mali vplyv na dĺžku lyží i palíc, postupne sa skracovali. Nehovoriac o zmene materiálov, z ktorých sa lyže neskôr vyrábali a ktoré pomohli zlepšiť techniku jazdenia. Progres vo vývoji platí aj pre viazanie a lyžiarsku obuv. Pôvodne kožené topánky vystriedali sofistikované lyžiarky, ktoré sú pohodlné a eliminujú aj úraz nohy pri páde.
Vášnivými lyžiarmi boli aj Slováci
Prvé lyže uzrelo Slovensko vďaka športových aktivít lekárnika Cordidesza v roku 1865, ale masovejšie sa mu začali venovať naši predkovia až začiatkom 20. storočia. Potešenie z lyžovania patrilo k životu vyšších vrstiev, zvykli si ho dopriať hlavne majetnejší obyvatelia Kežmarku a tiež hostia Vysokých Tatier nemeckej a maďarskej národnosti. K skutočnému rozmachu došlo až po prvej svetovej vojne. Vtedy sa už zakladali lyžiarske organizácie a okrem zjazdu sa amatérski športovci začali venovať aj behu a skokom na lyžiach. V Starom Smokovci, v Tatranskej Lomnici, ale i v iných horkých strediskách sa budovali lanovky a v roku 1943 ponúkli lyžiarom prvý elektrinou poháňaný vlek. Bol dlhý 3 kilometre a viedol od Štrbského plesa po Solisko. Následne pribúdali aj ďalšie vleky v Nízkych Tatrách, na Roháčoch či v Slovenskom raji.
Ako sa menila športová móda
V 20-ych a 30-ych rokoch minulého storočia patrili pohybové aktivity k obľúbeným činnostiam hlavne mladých ľudí. A zimné pobyty na horách, kde s nadšením holdovali zimným športom, boli prejavom modernosti. Ale keď sa pozrieme na ich imidž, diametrálne sa odlišovali od súčasných lyžiarov. Vtedajšie oblečenie ovplyvňovala najmä anglická móda a materiály, ktoré produkovali tamojšie textilné fabriky. Nosil sa hlavne tvíd a menčester, z ktorých sa šili pumpky rôznych strihov a krátke športové bundičky a dopĺňali ich vlnené výrobky v štýle škótskeho vkusu. Módne boli podkolienky, šály, čiapky a pulóvre s nórskymi vzormi. Možno klasické druhy tkanín zahriali, ale ako pevné a neelastické obmedzovali v pohybe.
V druhej polovici minulého storočia bola móda pre lyžiarov prijateľnejšia. Nosili sa športové bundy a pohodlnejšie šponovky. Až sa móda s preferovaným prvkom účelnosti prepracovala v súčasnosti k spodnej termobielizni, ktorá dobre saje pot. A prirodzenou súčasťou výbavy lyžiara sa stali overalové alebo dvojdielne otepľovačky, ktoré počas jazdy pri prehriatí tela prepúšťajú prebytočné teplo a pri pasívnom čakaní na vlek zase dostatočne izolujú od zimy. Navyše vrchná impregnovaná vrstva je odolná proti vlhkosti aj pri výdatnom snežení.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com