K veľkonočným zvykom patrí posviacka

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE     Veľkú noc sa dnes častejšie vníma ako rodinný sviatok a príležitosť k hodovaniu. No sú ešte mnohí, hlavne ľudia na vidieku, ktorí sa nevzdávajú tradičných zvykov. U kresťanov je to aj svätenie pásky alebo posviacka, ktorá sa konala v sobotu podvečer alebo v nedeľu ráno.

Posväcovanie pokrmov sa robí v grécko-katolíckych dedinách v čase raňajšej omše. Veriaci sa vtedy zídu na kostolnom dvore alebo inom vhodnom mieste, kde tento dôstojný obrad vykonáva miestny kňaz za asistencie kostolníka a miništrantov. Každý si donesie košík, ktorý naplní obradnými veľkonočnými jedlami a zakryje vyšívaným či tkaným obrúskom. Väčšinou tam nechýba varená šunka, vajíčka, klobása, chlieb, soľ a koláče, najmä typický obradný mazanec, na východnom Slovensku známy ako paska. Obrúsok sa sníme, keď kňaz pokropí obsah košíka. Prechádza tak celým zástupom veriacich a postupne posvätí všetky košíky. Po obrade sprevádzanom hlaholom zvonov sa veriaci rýchlo rozchádzajú, lebo podľa povery ten, kto dobehne s jedlom domov prvý, zoberie v lete z poľa úrodu najskôr.

Ďalšie zvyklosti veľkonočnej nedele:

• Ráno sa rodina posadila okolo stola a každý zjedol jedno vajíčko.
• Všetci členovia rodiny si umyli tvár vo vode, v ktorej sa varili vajcia.
• Dievčatá v tento deň ozdobovali vajíčka, ktorými na druhý deň, v mokrý pondelok, obdarovali svojich kúpačov.

Poznámka: Posvätené veľkonočné jedlá mali pre ľudí liečivé a magické účinky, preto s úctou zaobchádzali aj so zvyškami. Škrupiny z vajec a omrvinky z chleba a koláčov zaorávali do brázdy pre hojnosť úrody, a masť zo šunky používali na liečenie rán. Pravoslávni veriaci zvyknú nosiť kúsky z veľkonočných pokrmov na hroby svojich blízkych, aby si ich naklonili.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com