Epileptici sú spoločensky stigmatizovaní

ZDRAVIE A KRÁSA - K VITALITE A ZDRAVIU    Epilepsia je pre pacienta nielen zdravotným prípadne život ohrozujúcim problémom, ale aj chorobou, ktorá ho môže diskvalifikovať zo spoločenského života a z každodenných aktivít pre možnosť epileptického záchvatu.

Epilepsia je ochorenie centrálnej nervovej sústavy sprevádzané spontánnymi epileptickými záchvatmi. Tie vznikajú ako dôsledok nadmerného výboja určitej populácie nervových buniek v čase abnormnej činnosti alebo abnormného vnímania.

Epilepsia, ktorá je najčastejšie primárnym ochorením mozgu, sa vyskytuje u pol až jedného percenta populácie v rozvinutých krajinách, v rozvojových je to 6 až 8 percent. Len v Európe žije 6 miliónov ľudí s epilepsiou. Podľa odhadu na Slovensku žije 30- až 50-tisíc epileptikov. Každý rok pribudne 2500 až 3-tisíc nových pacientov. Najvyšší výskyt je v detstve a potom vo staršom veku. Pre úrazy v dôsledku záchvatov a výskyt mozgovej príhody počas nich je úmrtnosť týchto pacientov 2- až 3-krát vyššia ako u bežnej populácie.

Spoločensky neakceptovaní

Podobné udalosti odohrávajúce sa na verejných miestach, zhoršujú pacientovi jeho spoločenské postavenie a komplikujú profesionálny rast. Mnohí zamestnávatelia nepovažujú epileptika za perspektívneho pracovníka a nepočítajú s ním pri kariérnom postupe, dokonca ho často finančne podhodnocujú. Slabší zárobok v konečnom dôsledku vplýva aj na vzťahy v súkromí a v neposlednom rade aj na celkový psychický stav epileptika. To všetko môže jeho zdravotný stav ešte zhoršovať. Podľa neurológa má takmer polovica pacientov problémy s akceptáciou spoločnosti a 17 percent epileptikov trpí pocitom stigmatizácie, akéhosi krajne negatívneho označenia.

Známa aj z histórie

Epilepsiu poznali už starovekí Gréci a Babylončania, čínski lekári ho popisovali už pred tritisíc rokmi a Hippocrates 400 rokov pred naším letopočtom navrhoval liečbu záchvatov liekmi a diétou. Kresťanská filozofia považovala týchto pacientov za posadnutých diablom a stigmatizácia sa zákonne uplatňovala ešte v 20. storočí. V Austrálii medzi dvoma svetovými vojnami epileptika po záchvate zadržala polícia a spútaného previezla do blázinca a v USA platil pre ľudí s epilepsiou sterilizačný zákon. Tu ich do roku 1965 diskriminoval imigračný zákon, a ešte i v 70-ych rokoch mali títo pacienti v niektorých štátoch zákaz vstupu do reštaurácií. Vo Veľkej Británii nemohli zase uzatvárať manželstvo.

Vedecké poznatky o tomto ochorení, ktoré zvyšovali šancu pre úspešnú liečbu, prinieslo už 19. storočie. Lekári začali rozdeľovať epilepsie podľa záchvatov na ložiskové a generalizované a definovať toto ochorenie ako občasné veľké výboje šedej mozgovej kôry. Od vyháňania diabla, amputácie prstov či kastrácie v stredoveku sa konečne začali epileptici liečiť seriózne.

Aj proces liečby má svoju históriu. Lieky, ktoré mali za úlohu potláčať záchvatové stavy, sa začali podávať už v roku 1857. Prvá generácia antiepileptík však mala výrazne negatívny vplyv aj na celkovú psychiku človeka. Lieky utlmovali pozornosť, zhoršovali pamäťové schopnosti a spôsobovali spavosť pacientov aj počas dňa.

Epileptici zvučných mien

Prvá zdokumentovaná zmienka o epilepsii je stará tritisíc rokov pred naším letopočtom, kamenný odkaz pochádza ešte zo starej Mezopotámie. A tomuto ochoreniu sa nevyhli ani mnohé známi ľudia z oblasti umenia či politiky. Epileptickými záchvatmi trpel napríklad aj filozof Sokrates, vojvodcovia Alexander Veľký a Napoleon Bonaparte, vedci Isaac Newton a Alfred Nobel, skladatelia Beethoven a Händel, husľový virtuóz Paganini, maliar Vincent van Gogh, spisovatelia Moliere, Byron, Dickens, Dostojevskij i Agata Christie, herec Richard Burton, ale i známa postava francúzskej histórie Jean D´arc. Aj napriek svojmu hendikepu to boli všetko významné a často úspešné osobnosti.

V skratke o epilepsii

• za vznik epileptických záchvatov sú zodpovedné nervové bunky šedej hmoty mozgu
• epilepsia nie je duševné, ale výhradne telesné ochorenie, pretože záchvat vzniká na základe zložitého chemického a a elektrického pochodu medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu
• medzi faktory ochorenia i záchvatov patrí všetko, čo zvyšuje dráždivosť nervových buniek – alkohol, nedostatok a nepravidelnosť spánku, blikajúce svetlá, sledovanie televízie, počítačové hry, užitie omamných látok, stres, hormonálne zmeny, fyzická záťaž, zvýšená teplota, silné emócie, dráždivé vonné látky ako fenykel a šalvia, niektoré lieky alebo náhle vysadenie liekov
• príčinou vzniku epilepsie môže byť poranenie mozgu, infekcia spôsobujúca zápal mozgových blán, nádor, cievne ochorenie, toxické poškodenie alkoholom, drogami alebo jedmi
• pri jednoduchom parciálnom záchvate je človek pri plnom vedomí, komunikuje, cíti trhnutia v niektorej časti tela, má záblesky pred očami, zvláštnu chuť v ústach, vníma rôzne pachy
• pri komplexnom parciálnom záchvate človek neupadne do bezvedomia, ale situáciu si nepamätá, nereaguje na okolie, prehnane gestikuluje, môže sa uškŕňať, kričať, záchvat môžu sprevádzať neprimerané emócie až hystéria
• pri generalizovanom záchvate stráca pacient vedomie, telo i končatiny postihnú kŕče, človek si môže pohrýzť jazyk, pomočiť sa a neudržať stolicu, pri opakovaných sa organizmus vyčerpá tak, že je ohrozený život pacienta.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com