Čierny kašeľ sa vrátil
ZDRAVIE A KRÁSA - K VITALITE A ZDRAVIU Pre polstoročím bol čierny kašeľ obávaným ochorením najmä malých detí, pretože končil neraz vážnym poškodením zdravia a dokonca i úmrtím malého pacienta. Účinná vakcína a najmä celoplošné očkovanie napokon ďalšie generácie európskeho kontinentu pred nákazou ochránilo. Svet sa ho však nezbavil a toto prenosné ochorenie sa vďaka veľkej populačnej migrácii stalo opäť aktuálnym zdravotným problémom.
Pôvodcom tohto vysoko nákazlivého ochorenia je baktéria Bodretella partussis. Nie je odolná voči dezinfekcii a neprežíva vo vonkajšom prostredí pri priamom slnečnom svetle dlhšie ako hodinu, ale ľahko sa šíri vzdušným prenosom nielen pri kýchaní a kašľaní, ale už i pri hlasnom hovore alebo výdychu. Preto sa infekcia dokáže veľmi rýchlo prenášať v detských kolektívoch pri bežnej hre a komunikácii a tiež v rodinnom prostredí pri nakazení čo i len jedného člena.
Záchvaty pacienta vyčerpávajú
Baktéria sa usídli na riasinkovom epiteli nosnej sliznice a produkuje toxíny, ktoré sa krvou dostanú do mozgu, kde dráždia centrum kašľa. Prvotné príznaky nie sú celkom príznačné. Ochorenie sa začína pokašliavaním, nádchou, mierne zvýšenou teplotou, únavou, nechutenstvom, prípadne nevoľnosťou. Po jednom až dvoch týždňoch prechádza do obdobia opakujúcich sa, najmä nočných záchvatov kašľu, kedy pacient očervenie až zmodrie, má vyplazený jazyk a pri nádychu vydáva výrazné zvuky. Preto sa toto ochorenie zvykne nazývať aj somárskym kašľom. Záchvat často končí vykašliavaním hustého hlienu alebo dávením. Záchvaty dieťa oslabujú a sú príčinou opuchnutých viečok, krvácania do spojoviek, vzniku hematómu pod očami a vriedku na uzdičke jazyka ako aj poranení ústnej dutiny od zubov. Pri čiernom kašli môže dieťa krvácať z nosa alebo dostať zápal stredného ucha.
Riziko vážnych zdravotných následkov
Medzi závažnejšie komplikácie ochorenia patrí pneumónia, kŕče a krvácanie do mozgu. U dojčiat hrozí pri záchvate porucha dýchania až zástava dychu, prípadne udusenie. Opakovaným vracaním sa malý pacient dostane do stavu podvýživy a oslabený organizmus potom ohrozujú ďalšie bakteriálne a vírusové infekcie. Niektoré deti môžu mať aj trvalo poškodené zdravie slepotou, hluchotou alebo mentálnou retardáciou.
Liečba ochorenia:
- Dospelí pacienti, ktorí boli v detstve zaočkovaní, majú miernejší priebeh ochorenia, ktoré niekedy ťažko rozoznať od bežnej respiračnej infekcie, asi desať dní majú suchý dráždivý kašeľ bez teploty, ale trpia neraz únikom moču, títo jedinci sú vysoko infekční a vo svojom okolí šíria patogénnu baktériu.
- Účinná je aspoň 14-dňová liečba makrolidovými antibiotikami, ako podporné sa predpisujú kortikoidy a sedatíva.
- Po odznení ochorenia treba dať dostatočný priestor rekonvalescencii, pretože organizmus je dramatickým priebehom ochorenia vyčerpaný.
Čierny kašeľ štatisticky:
- V minulých storočiach, najmä v 18. zasiahli Európu i Ameriku viaceré hromadné epidémie tejto nákazy.
- Na svete nemá prístup k očkovaniu až 36 miliónov detí, z toho ich až 600-tisíc žije v Európe, tie všetky sú vysoko vnímavé aj na baktériu čierneho kašľu.
- Vyšší výskyt, asi 130 ochorení na 100-tisíc obyvateľov, má Nórsko a podobne Švajčiarsko, v oboch krajinách pristupujú k očkovaciemu programu benevolentne.
- Naopak v Rakúsku, Taliansku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku a Švédsku zaviedli dokonca veloplošné preočkovanie adolescentov.
- Základné očkovanie proti čiernemu kašľu sa na Slovensku sa robí v treťom, piatom a jedenástom mesiaci a v šiestom roku života dieťaťa. Po 12 rokoch začne byť hladina ochrannej látky v organizme nedostatočná, klesať začína už po 5 rokoch. Preto v krajinách s celoplošným očkovaním proti čiernemu kašľu sa infikujú skôr školáci, adolescenti a dospelí ľudia. Podľa odborníkov sa bude musieť celoplošne riešiť nielen očkovanie, ale aj preočkovanie populácie v istých časových intervaloch.