Ako nám vekom starnú oči

ZDRAVIE A KRÁSA - STAROSTLIVOSŤ O TELO     Kedysi potrebovali dioptrie ľudia po štyridsiatke a mnohí až po päťdesiatke. Dnes nosí okuliare minimálne na čítanie viac ako 40 percent populácie, z toho mnoho mladých. Je to výsledok životného štýlu, ku ktorému patrí klimatizácia, prašné a zafajčené prostredie, zlý pitný režim a časté sledovanie televíznej obrazovky i počítačové aktivity. Na monitor zvyknú ľudia, ktorých charakter povolania si prácu s PC vyžaduje, hľadieť aj dlhé hodiny bez prestávky, neraz takmer celú pracovnú dobu s výnimkou obedňajšej pauzy. A mnohí si takéto preťažovanie zraku predlžujú počítačovými hrami alebo chatovaním na sociálnych sieťach do neskorej noci.

Naše oči sú súčasťou organizmu a ako v prípade všetkých ostatných orgánov sa ich stav a fungovanie časom zhoršuje. Tie zmeny sú väčšinou len pomalé a málo badateľné, až zistíme, že pri menších písmenách prižmurujeme oči a snažíme sa zaostriť zrak alebo už nedokážeme z väčšej vzdialenosti rozpoznať číslo prichádzajúceho autobusu. Prípadne nás často pobolieva hlava. Dôvodom horšieho videnia však môžu byť aj chorobné a často nezvratné procesy, preto pri podobných ťažkostiach s videním treba čo najskôr navštíviť očného špecialistu a ľudia po 40 by si mali dať skontrolovať oči každé dva roky.

Svaly sa časom vyčerpajú

Novorodenec má v prvých týždňoch vyvinutý svetlocit a videnie sa mu zlepšuje len postupne počas nasledujúcich mesiacov. Kvalitatívne ideálny stav má oko pri dosiahnutí piatich rokov veku dieťaťa. Preto deti i mladí ľudia sú vysoko ďalekozrakí. No rastom sa zväčšuje aj veľkosť hlavy a tým sa predlžuje os oka. Takže v ďalších rokoch sa, aj keď v malých dioptrických hodnotách, človek stáva krátkozrakým. K zlomu dochádza po štyridsiatke, keď sú dva hlavné očné svaly už rokmi vyčerpané a pri čítaní menia počas zaostrovania svoj tvar. Ak sa k tomu pridá zhoršená elastickosť šošovky, máme tu problém s čítaním zblízka, ktorý je pre populáciu tejto vekovej kategórie dosť častý. A za ďalších desať rokov sa zhorší aj videnie do diaľky, čo si vyžaduje tiež korekciu pomocou dioptrických skiel. Vyčerpané oči, ktoré musia zaostrovať bez dioptrických šošoviek, môžu byť dlhodobo podráždené a začervenané.

Skryté chorobné stavy, ktoré zhoršujú zrak:

• zvýšený vnútroočný tlak, ktorý je rizikovým faktorom zeleného zákalu, ohrozuje najmä ľudí, ktorí pracujú denne pri počítači
• zelený zákal poškodzuje očný nerv a zrak pacienta sa postupne zhoršuje, obrazy vidí nejasne, neskôr pribudne problém s priestorovým videním, takže nevie zhodnotiť polohu a vzdialenosť predmetov, komplikáciou môžu byť aj častejšie úrazy pre zhoršenú orientáciu v priestore pri chôdzi
• neliečený šedý zákal, ktorý si napokon vyžaduje chirurgický zásah, môže byť príčinou slepoty
• vekom podmienená degenerácia makuly, kedy je postihnutá žltá škvrna, garantujúca centrálne videnie i rozoznávanie malých detailov (pacientom sa zhorší videnie do diaľky a v pohľade im chýbajú celé časti obrazu, až môžu prísť o zrak úplne)

• opakovaný zápal spojivky čiže tenkej blany na rohovke z dôvodu vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, ktorú sprevádza pocit cudzieho telesa v oku, neraz i tvorba hnisavého výtoku a niekedy aj porušená tvorba sĺz a horšie videnie
• nepravidelné zakrivenie rohovky, ktorá spracováva po dopade slnečné lúče, problematickou sa môže stať aj po zápaloch alebo úraze

Typy dioptrických šošoviek

• monofokálne – riešia jeden problém, či už ďalekozrakosť alebo krátkozrakosť
• bifokálne – pomoc pre ľudí, ktorí potrebujú oba druhy dioptrií, tie na diaľku sú v hornej časti šošovky, v dolnej je výrez s dioptriami na čítanie
• multifokálne – riešia zhoršený zrak komplexne, pretože majú kontinuálny výbrus na blízko i do diaľky a zároveň pre strednú vzdialenosť, ktorú človek potrebuje pri bežných domácich prácach alebo pri počítači

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com