Aj žehlička má svoju históriu

DOMÁCNOSŤ - STARÁME SA O TEXTÍLIE     Mnohé domáce činnosti zvládame bez toho, aby sme sa zamysleli, ako dlho sú bežnou súčasťou života. Podmienky sa menia, namiesto pivničnej kobky máme chladničku, metlu vystriedal vysokovýkonný vysávač a svetlo sviečky nahradila halogénová žiarivka. Aj starostlivosť o šatstvo nepredstavuje toľko námahy ako v minulosti. Akými premenami prešlo nepopulárne žehlenie?

Na dokonalý vzhľad si potrpeli už v minulosti, len ich to stálo viac námahy. Úpravu šiat riešili i v starom Egypte a v Číne. K vyhladeniu textílií si pomáhali rozpálenými bronzovými platňami alebo nádobami s rúčkou, ktoré naplnili žeravými uhlíkmi. Tie udržiavali teplotu železnej nádoby aj v ďalších storočiach, prípadne sa žehliace železo nahrievalo nad pecou. Neskôr sa do tela žehličky vkladala rozžeravená železná vložka, ktorá udržala teplo dlhšie. Pokrokom bolo umiestnenie držadla na ľahšie uchopenie a zmena tvaru žehliacej plochy do špica, ktorý umožnil vyžehliť aj menej prístupné miesta.

Bola to fuška

V 18. storočí sa v európskych domácnostiach používali hlavne liatinové žehličky na uhlie, ktoré postupne vystriedali mosadzné. Dôvodom bola veľká hmotnosť, profesionálna žehlička krajčíra vážila až 8 kilogramov. A hoci tie určené na žehlenie bielizne boli o niečo ľahšie, pre ženy, ktoré sa tejto činnosti pre zárobok venovali denne celé hodiny, to bolo veľmi namáhavé. Pri žehlení kostýmov a zvrchníkov sa museli používať veľké kusy plátna, aby nedošlo k priamemu kontaktu a možnému spáleniu drahších tkanín, pretože teplota sa v žehličkách nedala regulovať.

Plyn i mangle

V snahe uľahčiť túto servisnú činnosť prišli na svet viaceré pokrokové alternatívy, ktoré napokon zapadli prachom času. Koncom 19. storočia sa objavili liehové žehličky a zavedením plynu do domácností sa začali aj žehličky vyhrievať plynom pomocou hadice vedenej z plynovej piecky. Nevýhodou však bola prítomnosť plynu a produktov horenia a ich negatívny vplyv na zdravie ľudí vyskytujúcich sa v miestnosti, kde sa žehlilo. Zaujímavým vynálezom boli žehliace mangle, ktoré boli ešte pred 50 rokmi súčasťou bytoviek v pivničných priestoroch, kde sa zvykla aj vo veľkých kadiach prať bielizeň. Suché kusy sa vkladali medzi dva vyhriate otáčajúce sa valce a na opačnej strane vyšli perfektné vyžehlené. Takto sa však mohli žehliť len uteráky a posteľná bielizeň, prípadne tielka a tričká, pre pánske košele s golierikmi by prechod cez podobný pres bol likvidačný.

Pokrok predstavovala hlavne elektrina

Už začiatkom 20. storočia dostali ženy k dispozícii elektrickú žehličku a čoskoro sa mohli tešiť aj z výhod naparovacej žehličky. Vynález termostatu v roku 1938 umožnil meniť teplotu žehliacej plochy podľa typu textílie, čím odpadla nutnosť usušenú bielizeň v predstihu pokropiť vodou a dostatočne navlhčiť pre jednoduchšie žehlenie. V ďalších desaťročiach sa vylepšovali nielen funkcie ale aj materiál, takže moderné žehličky sú nielen vysoko funkčné, ale aj ľahké.

Postreh: Zaujímavé je, že napriek markantnej zmene pomôcok, ktorými vylepšujeme vizáž košieľ a blúzok, sa nevôľa k žehleniu veľmi nezmenila. A hoci nepatrí k veľmi populárnym aktivitám v domácnosti, nesporne by našim súčasníkom gazdiné z obdobia stredoveku závideli a moderné sofistikované žehličky by s vďakou používali. Aj keď tie ich bývali krásne zdobené a uložené na kuchynskej polici zohrávali úlohu dekoratívneho prvku.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com