Aj vítanie jari má tradície

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Jar bola obdobím zaujímavých zvykov, ku ktorým provokovalo zobúdzanie prírody. Okrem veľkonočných sviatkov, ktoré súvisia najmä s náboženskými kresťanskými tradíciami, sa príchod jari spája aj s pochovávaním Moreny a s čistením a otváraním studničiek. V niektorých regiónoch sa táto povinnosť posúvala aj na neskoršie mesiace, máj a jún, ale väčšinou ju stíhali na začiatku jari.

Rozlúčili sa so zimou

Dva týždne pre Veľkou nocou na smrtnú nedeľu si mládenci a dievčatá vyrobili z dreva a slamy postavu, ktorú obliekli do ženských šiat. Rozlúčka so zimným obdobím sa začala veselým sprievodom po dedine, ktorý si spieval, až napokon Morenu alebo Marmurienu ako symbol odchádzajúcej zimy vyniesli k potoku, vyzliekli zo šiat, zapálili a hodili na vody. Chceli tým zároveň vyhnať smrť i všetky choroby z dediny a urýchliť príchod jari. Mladým ľuďom potom poďakoval richtár a gazdiné ich počastovali sladkými koláčmi.

Čistý prameň – zdravie po celý rok

Kult vody bol vyznávaný už od pohanských čias. Tento živel bol pre našich predkov zdrojom tajomných síl, pretože vyvieral v podzemí, ale zároveň symbolizoval aj liečiteľské schopnosti. Do studničiek sa preto zvykli hádzať mince. Boli obeťou vodným božstvám, ktoré mali spĺňať najtajnejšie želania. Aj kresťanské učenie považovalo vodu za životodarný živel. Vodu spájali s krstom i s Pannou Máriu a tiež s pútnickými miestami, kde vraj voda uzdravila ľuďom očné choroby. Symbolom očí, ktoré sú zrkadlom duše, bola práve vodná hladina.

Zvyk čistenia povrchových prameňov sa rozšíril aj na Slovensku. Robili to vždy mládenci, ktorých ostatní obyvatelia obce za ich činnosť pohostili. Upratovanie vodných zdrojov malo v prvom rade za cieľ zlepšiť podmienky okolia a stav lesných prameňov a postarať sa tak o čistotu vody, ktorá pritekala k obydliam. Ale ľudia tiež verili, že si tým zabezpečia dostatok vlahy i zdravie po celý rok.