Zvyky škaredej alebo Popolcovej stredy

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE   Popolcová alebo škaredá streda vychádza každý rok inak. Tento pamätný deň je závislý od dátumu Veľkej noci, ktorý sa každý rok mení. Končí ňou fašiangové obdobie a začína sa 40-dňový pôst pred veľkonočnými sviatkami.

Škaredá streda sa viaže aj na biblický príbeh o Ježišovi, na ktorého sa vraj Judáš, ktorý ho neskôr zradil, v túto stredu mračil. Hovorí sa tiež , že počas tejto februárovej stredy by sme sa nemali mračiť ani my na seba navzájom, inak nám to zostane a počas roka sa budeme na zvyšok sveta mračiť každú stredu. Podľa starého zvyku sa v tento deň má čistiť celý dom i komíny, aby sa vyhnali zlí duchovia z príbytku.

Termín popolcová súvisí zo zvykom pálenia paliem a v našom regióne bahniatok z Kvetnej nedele z minulého roka, popol z ktorých sa používal pri bohoslužbe na Popolcovú stredu. Kňaz vtedy namaľoval popolom kríž na čelo každého veriaceho. Tento obrad symbolizoval sypanie si popola na hlavu čiže stav pokánia.

Popolcová streda ukončila vždy neviazanú fašiangovú zábavu a mládenci na dedinách zvykli v tento deň obradne "pochovávať" basu ako symbol tancovačiek. Zároveň pominul čas hodovania a prísny pôst ovplyvnil aj skladbu tradičných jedál už na samotnú škaredú stredu. Väčšinou sa konzumovala jednoduchá pôstna polievka a cestovinové jedlo, napríklad šúľance s makom. V najbližších týždňoch sa dodržiaval prísny pôst. Jedli sa len zemiakové, zeleninové, najmä kapustové, a tiež strukovinové jedlá, občas ryby. Pôst mal svoje duchovné, ale i racionálne dôvody. Na jednej strane bola očista celého tela prípravou na očistu duchovnú, ktorá sa spájala s veľkonočnou sobotou ako dňom zmŕtvychvstania ukrižovaného Krista. Ale mala aj zdravotný význam. Organizmus sa po konzumácií mastných zakáľačkových jedál zbavil toxínov, posilnil si imunitu a bol lepšie pripravený na príchod jari, ktorá ako vitálnejší cyklus roka vyžadovala od každého väčšiu investíciu energie.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com