Máje sa stavali už v staroveku

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Stavanie májov nie je žiadna novodobá tradícia, poznali ju už staroveké národy. Stromčeky umiestnené pred domov na 1. mája mali chrániť jej obyvateľov pred chorobami i zlými duchmi.

Od úcty k romantike

V európskych krajinách v stredoveku pribúdali májové stromy ako symboly úcty a prajnosti pred radnicou, kostolom a domami významných mešťanostov. No neskôr začali týmto svojským spôsobom vyjadrovať vzťah mladí muži k dievčatám, ktoré im boli srdcu blízke. A tak vznikla jedna z najromantickejších tradícií roka. V prípade miestnych krásavíc sa dokonca chlapci pretekali, kto postaví vyšší máj a víťaz si aj týmto spôsobom mal získať ruku i srdce mladej ženy. Postaviť máj nebola jednoduchá záležitosť. Na pätnásť metrový i vyšší kmeň zbavený konárov i kôry pripevnili vrcholec stromu a pridali mašle, šatky a stužky. Bohatosť výzdoby vyjadrovala bohatstvo dievčaťa. Máj sa potom musel umiestniť do dostatočne hlbokej jamy, aby sa nezrútil. Umiestnili ho zvyčajne pred oknom dievčaťa, ktoré ho malo hneď zrána zbadať. Chlapci si navzájom museli pomáhať, sami by to predsa nezvládli. Ale občas bola konkurencia tvrdá a súperovi postavený máj odpílili. Bolo to kruté, ale patrilo to ku koloritu jarných zvyklostí a májovej atmosféry. Preto stavitelia pri svojom máji držali stráž.

Aby im nebolo ľúto

V minulom storočí začali mládenci stavať aj symbolické máje – jeden pre všetky devy súce na vydaj uprostred dediny. V takom prípade padla voľba na brezu. Ak chcel byť niekto osobnejší, vybral si smrek. Takto to aspoň v niektorých častiach Slovenska, napríklad na Gemeri, fungovalo. Inde zase zvolili borovice alebo osiku, výber stromu závisel samozrejme aj od charakteru lesného porastu v danej lokalite.

Muzika, spev a súťaže

Stavanie mája sprevádzala veselá nálada. Ešte predpoludním začali mládenci aj s muzikantmi chodiť po dedine. Cestou spievali a stihli navštíviť všetky dievčatá, od ktorých dostali zaslúženú výslužku – peniaze i pohostenie a k osobnejším darom pre svojho vyvoleného patrili šatky alebo košele. A potom podvečer začala tá pravá zábava, majáles, kde sa tancovalo i súťažilo v rôznych disciplínach, v ktorých si mládenci dokazovali svoju silu a hrdili sa svojimi úspechmi pred dievčatami.

Zvyk postaviť máj pred domov milovanej získal dokonca status oficiálne záväzných prvkov v správaní nádejného ženícha pred sobášom, podobne, ako boli pytačky. Tak to vnímala celá obecná pospolitosť i farár, ktorý ohlásil zasnúbenie mladého páru a neskôr ho aj oddal.