Zemiaky z pahreby
Varenie – Svetové a minulé chute
Ešte stíhame aj aktivity v prírode či vo voľnom teréne, zatiaľ nám počasie podobne príjemné hodinky umožňuje. Nemusí to byť iba obyčajná prechádzka mestským parkom či priľahlým lesíkom. Na miestach, kde je to povolené, sa môžeme venovať aj typickej jesennej činnosti – založeniu menšieho táboráku. Posedenie pri rozhorených drevených polienkach v štýle našich predkov sa dá prepojiť ešte aj s príjemným hodovaním pochúťok pripraveným na voľnom ohni.
Ešte pred polstoročím si zvykli deti, čo pásli kravičky za dedinou, v chladnejších dňoch založiť menšiu vatru a upiecť v pahrebe pár zemiačikov. Pre zasýtenie i pre zahriatie. No zvyk využívať otvorené ohnisko a pahrebu patrilo v minulosti aj k slovenskej kuchyni. Rovnako chystali gazdiné skromnú zemiakovú večeru alebo v pahrebe upiekli múčne placky. A keď bolo mäso, tak sa v nej pripravila aj sýtejšia poživeň.
Naše krátke návraty do minulosti
Podobne pripravené pochúťky môžeme skúsiť i dnes. Vypitvaného a ochuteného zajaca, kus bravčovej krkovičky alebo ražniči však radšej zabaľme poctivo do alobalu, aby sme neprišli o výnimočne chutný výpek. A ako sa pri táboráku dopracovať k správne upečeným zemiakom? V žiadnom prípade ich nezbavujme šupky, pretože pod ňou sa nachádza najviac živín. Hľuzy treba preto dobre umyť a zbaviť všetkých nečistôt. Zabalené do alobalu ich vložíme do pahreby a zakryjeme uhlíkmi. Hotové budú asi o hodinu, to závisí od veľkosti, väčším dáme k dispozícii ešte ďalšiu štvrťhodinku. Potom zemiaky vyberieme, prekrojíme a osolené skonzumujeme. Môžeme k nim pridať aj kúsok masla alebo slaniny, ktorú sme napichnutú na palicu opiekli nad ohňom. Kto má rád naturálnu originalitu, môže zemiaky vložiť priamo do pahreby. No pred konzumáciou z nich treba odstrániť čiernu obhorenú vrstvu. Napáchnuté dávkou prírodného dymu chutia zaručene viac.
redakcia Doma a Rada, FOTO: pixabay.com
—————