Zabúdajú sa rozprávať?

Skutočný rozhovor zoči voči, keď sú diskutujúci sústredení na seba, ten začína byť úzkoprofilovým tovarom. Stačí si zájsť do niektorej reštaurácie alebo kaviarne a všímať si najmä skupinky mladých ľudí. Hoci nainfikovať sa stihli už aj staršie ročníky. Ľudia síce sedia pri jednom stole, ale okrem tohto centrálne umiestneného kusu nábytku ich nespája nič. Napojili sa totiž mobilom alebo cez tablet na internet a komunikujú s niekým úplne iným. Prinajlepšom, lebo väčšinou len posielajú SMS-y, sústreďujú sa na nejakú počítačovú hru, prevetrávajú facebook alebo len tak chatujú po internetových stránkach. A vôbec sa nerozprávajú sa, ak nerátam expresný konsenzus ohľadom výberu nápojov a pár povelov pre čašníčku. A potom sa vrátia k pôvodnej polohe mierneho predklonu a ignorujúc svoje okolie sústredene naťukávajú do miniatúrnej klávesnice svoje odkazy svetu. Rozmýšľam občas, čo vlastne primälo túto malú družinu, či skôr húf individualít, aby sa vybrali do kaviarne a sedeli spolu. Pokojne mohol každý z nich tento čas stráviť niekde na lavičke, kde je free zóna a komunikačný efekt by bol úplne rovnaký. Prebehol by na úrovni internetu, ku ktorému predsa už nikto nikoho on line nepotrebuje. A ešte by aj všetci ušetrili za kávu.

Alžbeta Slováková - Spáčilová