V kúpeľni si radšej nepískajme
Škoda, že sa Janko Jesenský nenarodil v našej dobe, mal by pre svoje kocúrkovské poviedky tóóóóóľko inšpirácii z terénu, že až. K podobnému rodu patrí aj nová informácia o spoplatnení vystúpenia malých škôlkarov na neškodnej besiedke, ktorí svojim mamičkám na ich sviatok zaspievali pár ľudových pesničiek. Bol by to dobrý fór, keby nešlo o tupú realitu, ktorú vyprodukovali snaživí zamestnanci SOZA - Slovenského ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam. Logika, zmysluplnosť jednania v ich konaní síce chýba, ale dôslednosť sa im teda, fakt, nedá uprieť. Títo novodobí samozvaní rytieri sa obrnili internými predpismi domovskej organizácie a rozhodli sa trestať všetkých potulných trubadúrov, ktorí sa svojím spevom a hrou na lutne snažia potešiť len tak kdekoľvek a kohokoľvek na svojich potulkách po krajine. Teda spoplatnili by ich, keby ešte takí žili. Museli si preto hľadať náhradu. A našli. Riešenie bolo asi motivované cieľovou odmenou pána riaditeľa alebo to dokonca vymyslel on sám. Aj by som to na neho tipovala. Pán Repčík, odborník na všetko, ktorý neuspel ako vrcholový manažér súkromnej televízie, múti teraz vodu v oblasti právnej problematiky autorského zákona. Ďalší odborník na všetko. Hlavne na všetko, čo vynáša. Veď žiadne peniaze nesmrdia, treba len nájsť účinnú formu, ako ich z ľudí vytiahnuť. Výsledok je invázia inšpektorov do miest, obcí a osád našej domoviny, ktorí ako nekompromisní revízori kontrolujú svoju vlastnú verziu výkladu zákona. Zaspievali školáci s nadšením na mikulášskom večierku alebo si mládenci pri stavaní máju v strede dediny zanôtili pár pesničiek? Prečo nie, ale treba platiť, prosím. Účet však nevystavuje čašník, ale „seriózna“ organizácia. Vraj za produkciu hodnú koncertu vážnej hudby na voľnom priestranstve. Reakcia bola rôzna. Niektorí starostovia poslali požadovanú sumu na účet, aby nemali problémy, lebo vraj nechcú kvôli osemdesiatim eur riskovať exekúciu, a iní sa po našsky zaťali. A majú recht. Absurdita má totiž viac rozmerov. V prvom rade sa dá spochybniť oprávnenosť vyberania podobných poplatkov za zaspievanie ľudovej piesne na akcii, kde sa neplatí vstupné a ani sa nerozdávajú honoráre „umelcom“. Ak nerátame vrelé objatie a veľkú mliečnu čokoládu od dojatej maminy. A potom je tiež neetické, nevkusné a hlúpe takto komplikovať život samospráve, ktorá nemá dostatok prostriedkov ani na životne dôležité veci obce, ale na druhej strane sa snaží rozvíjať komunikáciu medzi obyvateľmi a budovať priateľské vzťahy a dobrú atmosféru aj pozitívnymi a spontánnymi akciami, ako je vianočný večierok, pochovávanie basy alebo varenie gulášu. My Slováci sme si vždy humanizovali často nie ľahký život aj spevom a hudbou. Nevedela som, že odteraz už budeme žiť v zakliatej krajine podobnej tej rozprávkovej, kde kráľ zakázal pod hrozbou prísneho trestu spievanie, až zatvrdené srdcia prelomil popevok Rozvíjej se poupátko. No kým sa nerozmrazia srdcia manažérov SOZA alebo skôr, kým si oni neurobia v hlave poriadok, mali by sme sa mať všetci na pozore. Pretože ich inšpektori budú číhať všade. Už si asi počerný harmonikár, ktorý pravidelne obšťastňuje naše sídlisko svojou harmonikou, nezahrá ani akord a my ostatní by sme mali zvážiť aj pískanie refrénu známeho songu v kúpeľni.
Alžbeta Slováková - Spáčilová
—————