03.10.2012 10:20

V base na base

Tuším im začnem pomaly aj závidieť. Po krátkej reportáži spravodajskej televízie o podmienkach pre záujmovú činnosť našich spoluobčanov, ktorí na pár rokov zmenili adresu bydliska za nútený pobyt v žalári, som začala život v podobnom zariadení prehodnocovať. Obrazy z väzenskej reality pôsobili vcelku pozitívne a evokovali predstavu skôr o lukratívnom pobyte za babku. Evidentne v nich absentovala dusivá atmosféra depresívnej temnice, ako ju poznáme zo  skvostov svetovej kinematografie. Žiadne neútulné cely, sliepňajúca žiarovka ešte o polnoci, otročina pri manuálnej práci a nekonzumovateľný obed v jedálni, kde vám ukradnú lyžičku, vidličku i stoličku spod zadku. Kamera švenkovala po reáliách, ktoré charakterizovali bohaté alternatívy pre hoby a záujmy vo voľnom čase väzňov. Nechýbalo takmer nič podstatné, čo dokáže telo oddýchnuté a dušu znudenú potešiť. Veľká knižnica s úctyhodnou ponukou žánrov, pracovné stolíky s počítačmi, pódium s hudobnými nástrojmi pre celú kapelu vrátane bicích, saxíka či basy, dokonca pár ukážkových akvárií pre milovníkov zvierat, pingpongový stôl pre nádejných olympionikov a vybavenie pre miestne výtvarné talenty. To ma fakt dostalo. A zároveň sa mi načrtla cesta, ktorou by sa mohli uberať aj iní, doteraz poctivo fungujúci, občania, ktorí si nemôžu v bežnom živote na slobode dovoliť rozvíjať svoje maliarske alebo športové ambície. Treba len kvapku zľaviť zo svojich doterajších zásad slušného nažívania v spoločnosti a dopustiť sa trestného činu. Nemusí to byť hneď najťažší kaliber, stačí menšia krádež alebo fiktívna lúpež v klenotníctve. A máme to vo vrecku, vážení. Život bez stresu s istotou poživne niekoľkokrát denne, so strechou nad hlavou, do ktorej netečie, a s garantovaným miestom na posteli, na ktorej sa dá slušne vyspať. Síce bez možnosti prejsť sa po lese a odcestovať k rodine na Záhorie, ale zároveň aj bez povinnosti platiť účty za nájom, elektrinu a internet. Ten nám predsa zacvakajú všetci tí slušní, ktorí sa „trápia na slobode“. Pri posede za väzenským počítačom sa im môžeme schuti rehotať. A kašľať na vlastné i ostatné deti, pre záujmové krúžky ktorých nezvýšili financie ako v rodine tak v štátnej kase.

 

Alžbeta Slováková - Spáčilová

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu