10.12.2018 14:50

Tradície Štedrej večere

Varenie – Svetové a iné chute

 

Vianoce boli pre Slovákov vyvrcholením roka aj v minulosti. Prežívali ich však prirodzenejšie, úprimnejšie a s úplne inou náladou a v inej atmosférou, v akej trávime sviatky my dnes. V správaní ľudí vtedy nechýbala základná pokora a úcta k tradíciám, prírode a podstatnej myšlienke – pestovaniu vzťahov a citových väzieb medzi členmi rodiny, ktorú stelesňuje aj biblická rodina a narodenie Ježiška na štedrý večer.

Naši predkovia sa nesústredilo na prvok obdarúvania, ale skôr na dodržiavanie zvyklostí a obyčají, ktoré odjakživa k Vianociam patrili. Mnohé úkony vyjadrovali túžbu zabezpečiť si prosperitu, zdravie a šťastie do nasledujúceho roka. Zvláštny význam sa pripisoval štedrovečernej hostine. Viaceré chody i výber jedál symbolizovali želanie hojnosti pre celú rodinu v nastávajúcich mesiacoch. Dnes máme vianočné stoly plné rôznych jedál vrátane mäsa a údenín, ale v minulosti bol tento večer vyvrcholením 30-dňového adventného pôstu. Takže sa jedla ryba s výnimkou evanjelického obyvateľstva, ktoré mohlo konzumovať už v tento deň klobásy, mäso a huspeninu.

U väčšiny bola základom štedrej večere polievka pripravovaná z kyslej kapusty alebo zo strukovín, do ktorej sa pridávali sušené huby alebo sušené ovocie, najčastejšie slivky. Niekde sa varila aj kyslá obilninová polievka kiseľ. K tomu voňali na veľkej drevenej miske múčne jedlá, obvykle rezance s makom alebo pirohy s kapustou či s makom, obľúbenou pochúťkou boli opekance či bobále s makom polievané mliekom. Na dedinách sa zvykli piecť typické vianočné koláče ako makovník, sirovňík, baba, mrváň, štedrák či kračun, ktoré sa rozdávali po rodine a koledníkom. A odlomený kúsok sa ušiel aj hospodárskym zvieratám.

Na západnom a strednom Slovensku sa pripravovali oblátky podávané s medom a s cesnakom. Obyvatelia východných slovenských regiónov zvykli piecť pečivo v tvare figúrok, väčšinou so symbolmi vtákov a rožného statku. Na vianočnom stole nechýbali orechy či sušené slivky a jablká a zvykla sa popíjať pálenka, víno alebo hriate.

 

Urobme si tradičný kruták:

Takto nazývali koláč z kysnutého cesta, ktorý sa počas prípravy zakrútil, čím po upečení vznikol po reze zaujímavý efekt farebných ingrediencií. Ako sa pripravuje? Z pol kilogramu polohrubej múky, 3 žĺtkov, 1 lyžice cukru, 2 lyžíc rozpusteného masla a kvásku (30 g droždia rozpusteného s trochou cukru a štipkou soli v 100 ml mlieka) vypracujeme pridávaním mlieka vláčne cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Potom ho na múkou vysypanej doske rozvaľkáme na hrubší plát a ten posypeme kryštálovým cukrom, škoricou a hrozienkami, ktoré sme nechali napučať vo vode a scedili. Cesto zakrútime do valca, potom ho stočíme do venca a vložíme do maslom vymastenej formy na bábovku. Koláč potrieme rozpusteným maslom, necháme ho ešte podkysnúť a napokon dáme do predhriatej rúry piecť asi na 45 minút.  

 

Poznámka:

Pri príprave kračuna, niekde nazývaného aj vianočný chlebík, sa do cesta zvykli pridať zrná obilnín a strukovín a konopné, ľanové alebo iné semená, ktoré mali garantovať dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Primiešaná petržlenová vňať alebo cesnak boli symbolmi zdravia a ochrany pred zlými silami.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.goodfon.ru

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu