Tí, ktorým pravda vonia

Nedá mi, aby som sa neozvala. Príliš často sa v posledných rokoch hromží na novinárov, ako keby boli začiatkom i koncom všetkého zlého, čo sa v našich životoch deje. Nemám teraz na mysli tých „kolegov“, ktorí v snahe zaskvieť sa vlastnou lacnou popularitou nakukujú do kuchýň, spální a kúpeľní televíznych rosničiek, muzikálových hviezd, politikov, podnikateľov a pofidérnych rýchlených celebrít. A nemienim ani obhajovať všetkých tých redaktoríkov či zamestnancov médií, ktorí vyfabulujú megalomanskú kauzu na objednávku vydavateľov s pachom záujmu politických strán alebo finančných skupín. Chcem hovoriť o skutočných novinároch, ktorí si túto profesiu vybrali, aby mohli ukazovať na neprávosť, aby otvárali druhým oči a aby pomáhali meniť tento svet k lepšiemu. Píšem o skutočných profesionáloch, ktorým pojem novinárska etika nehrkoce vo vrecku ako hrsť falošných mincí, ale ktorí ju nosia v srdci ako kus čistého zlata. Boli tu odjakživa a nemuseli mať pracovné zaradenie oficiálne zapísané v osobných záznamoch. Stretli by ste ich kdekoľvek na svete počas celej existencie ľudstva. V starom Egypte a Indii, v stredovekom Paríži i Uhorsku spred storočia. Ako ľudí, ktorí v blízkosti bezprávia nedokázali zostať ľahostajní, pomenúvali zrozumiteľne zlo a dobrovoľne, napriek perspektívy možného vlastného ohrozenia, sa odvážne chopili úlohy hovorcov slabších. To je pravý dôvod pravých novinárov, prečo sa rozhodnú pre túto profesiu. Majú to jednoducho v sebe geneticky zakódované. Schopnosť vidieť v súvislostiach i vnútornú potrebu, priam pocit nevyhnutnosti o tom ostatným vypovedať. Aj keď vyrieknutá a v celej nahote ukázaná pravda nie vždy a nie každému vonia. To je však pre históriu príznačné. Menia sa doby, politici i pohľady historikov, a potom sa kedysi umlčaní novinári vracajú na výslnie a súčasní krikľúni sú naopak zatratení. Nuž čerstvo upečený chlieb vonia asi vždy a všetkým rovnako. No pri všetkej úcte k fortieľu pekárov, práca novinára je náročnejšia, ba jedna z najťažších a najzodpovednejších. Erudovaný novinár musí totiž informáciu viackrát prežuť a overiť, aby nesprávnou interpretáciou neublížil. Je naozaj nemúdre, ba až hlúpe hádzať všetkých do jedného vreca. Pretože skutoční novinári sú tí, ktorí objavujú nenápadných hrdinov v bežnom živote, odhaľujú krivdy, diskrimináciu či korupciu, v krajinách zasiahnutých vojnou stoja tesne za vojakmi v plnom nasadení, s výskumníkmi zdolávajú Severný pól, deti bez domova vyťahujú na ulici spod papierových škatúľ a so záchranármi zoskakujú do horiacich lesov. Novinári sú tí, ktorí vás všetkých na všetkých kontinentoch spájajú kratučkými správami i reportážami, ktorí hovoria o nepopierateľne nádherných realitách tejto zemegule, ale zároveň obhajujú najbiednejších a vstupujú všetkým bez rešpektu do svedomia. A hlavne tvrdohlavo veria, že to ešte stále má zmysel.

Alžbeta Slováková - Spáčilová