Taliansky či skôr matičný cirkus?
Štúrovci by to tak nenechali. Ozvali by sa, zorganizovali by petíciu alebo napísali komentár či satirickú báseň do Slovenských národných novín. Dajako tak by zareagovali na nedávnu tragikomickú situáciu v Martine. Nešlo o život. Iba o taliansky cirkus. Respektíve o vylepenie plagátov, ktorými chcel zahraničný impresário prilákať Martinčanov, najmä rodiny s deťmi, pod šapito plné zaujímavých atrakcií. Všetko by bolo v poriadku, veď mestu v strede Slovenska sa ponúkala vcelku príjemná kultúrna zmena, šanca spoznať temperament talianskych umelcov. Keby....
Keby tie plagáty nepozývali potenciálnych návštevníkov v maďarskom jazyku. Cirkusantom zostali po turné v Maďarsku, tak ich vyvesili aj v uliciach slovenského mestečka. Mnohých Martinčanov to pobúrilo. S výnimkou pána primátora. Záležitosť nepovažoval za problém a pred kamerou a celým Slovenskom ju obhájil prostým, hoci nelogickým argumentom. Veď ani českí umelci by sa neprezentovali plagátmi v slovenčine, ale v češtine. Absurdné zdôvodnenie a postoj radnice nehodný inštitúcie, ktorá by mala byť hlasom všetkých občanov mesta. Mimochodom, čeština bola dlhé desaťročia súčasťou bežnej komunikácie dvoch národov žijúcich v jednom štáte a tento jazyk ako príbuzný slovanský je zrozumiteľný Slovákom dodnes.
Keby sa situácia s talianskym cirkusom odohrala v niektorom z južných okresov, možno by som tento postreh písala o niečo menej rozhorčená. Zákon o používaní štátneho jazyka platí síce na celom území, a všade majú byť všetky texty vrátane reklamných zverejnené najprv v štátnom jazyku, no v Komárne či Dunajskej Strede by aspoň mnohí zmysel maďarského textu aj bez prekladu pochopili. Ale že sa tak stalo a hlavne komentovalo v meste, ktoré je kolískou Matice slovenskej, niekoľkými generáciami vytúženej ustanovizne ako garancie spisovného jazyka slovenského, tak to je už silná káva.
Je dosť pochopiteľné, že niečo poplietol taliansky impresário, cudzinec neznalý pomerov, ktorý mohol rovnako neotesane vyvesiť plagáty so slovenským textom v maďarskom Győri alebo Miskolci. Veď koľko Slovákov má pravdivú predstavu o problémoch obyvateľov talianskych regiónov Lombardie či Sicílie. Primátor Martina by však citlivosť problému používania slovenského ako štátneho jazyka a ostatných jazykov národnostných menšín mal poznať dokonale. Naši národovci, tí by vedeli vyjadriť nesúhlas so správaním takéhoto otca mesta. Janko Kráľ by ho najskôr vypískal a Štúr, ako sa na dôstojného predstaviteľa jednej výnimočnej generácie patrí, by ho jednoducho nevolil. A čo my?
Alžbeta Slováková - Spáčilová
—————