Srdcový infarkt neútočí len prudko, ale prichádza i nenápadne

Zdravie a krása – K vitalite a zdraviu

Infarkt predstavuje nečakaný „útok“, ktorý môže zobrať život.  Niekedy prudký, inokedy nenápadný. Prichádza náhle a neohlásene. A môže aj opakovane. Každá jeho „nevítaná návšteva“ vám môže zobrať život. A nemusí. Je to aj vo vašich rukách.

Srdcový infarkt. Čo rozhoduje o našom prežití? 

Infarkt myokardu prichádza náhle a neohlásene, no „pôdu“ si pripravoval dlho. Nezdravý životný štýl, obezita, fajčenie, stres, nedostatok pohybu a tiež ignorovanie preventívnych prehliadok, vrátane kontroly krvného tlaku a hladiny cholesterolu a cukru v krvi – to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k procesu tvorby aterosklerózy. Tá sa vyvíja bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces, ktorý môže vyústiť do akútneho stavu - infarktu myokardu.

Príčinou vzniku je...

... postupné hromadenie tukových usadenín (tzv. aterosklerotických plátov) v cievach, ktoré zásobujú srdce kyslíkom a živinami (sú tzv. koronárne tepny). Proces nazývaný ateroskleróza je postupný a relatívne pomalý. Avšak časom sa môže stať, že sa časť usadeniny uvoľní alebo praskne, okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina a tá zablokuje prúdenie krvi tepnou. Znemožní sa tak prekrvenie príslušnej časti srdcového svalu. Keď srdce nedostáva dostatok kyslíka a živín, hovoríme o ischémií. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie. Okrem aterosklerózy môže byť srdcový infarkt spôsobený aj silným kŕčom, ktorý stiahne cievu vyživujúcu srdce alebo embóliou, čo znamená upchatie cievy krvnou zrazeninou  plávajúcou v cirkulácii. Infarkt sú preteky s časom. Už po 15 minútach nedostatočného prísunu kyslíka a živín, začína srdce odumierať. Po 10 – 12 hodinách všetky bunky definitívne odumrú, dochádza k trvalému poškodeniu srdcového svalu.

Môže prísť aj ticho a nepozorovane

Infarkt myokardu môže prebiehať aj ticho a prichádzať opakovane. „Niekedy môže prebehnúť tak, že o ňom človek nevie a dozvie sa to až následne pri vyšetrení na EKG alebo na ultrazvukovom zobrazení srdca. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Tzv. tichý infarkt je pomerne častý u diabetikov. Oni necítia bolesť v dôsledku porušenia nervových zakončení cukrovkou a tým pádom nemajú pri infarkte typickú symptomatológiu. Tichý alebo nespozorovaný infarkt môžu prekonať aj ľudia, ktorí majú vysoký prah bolesti a až na cielenú otázku si spätne spomenú, že pociťovali niečo zvláštne na hrudníku, ale nepripisovali tomu veľkú dôležitosť,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH.

Ak sa pýtate, či je tichý infarkt menej nebezpečný, ako klasický, nie je tomu tak. Každý infarkt je nebezpečný, bolesť nesignalizuje vážnosť. „Tichý infarkt je do istej miery zákernejší v tom, že na neho prídeme náhodne s väčším alebo menším oneskorením alebo dokonca až pri opakovanom výskyte infarktu, ku ktorému nemuselo prísť, ak by sa ten prvý „tichý“ podchytil včas a pacient by užíval liečbu a dodržiaval režimové opatrenia. Princípom infarktu je, že odumrie určitá časť svaloviny a nahradí sa väzivom. Infarkt je síce akútny stav, ale je to výsledok chronického ochorenia koronárnych tepien postihnutých aterosklerózou. Táto diagnóza sa nazýva ischemická choroba srdca alebo aj koronárna choroba. Uvedené ochorenie je u pacienta prítomné bez ohľadu na to, či infarkt prebehne ticho alebo manifestne,“ hovorí MUDr. Šóošová. 

Mám infarkt. Čo teraz?

Vo väčšine prípadov však prichádza infarkt s „veľkým treskom“. Aké sú jeho hlavné príznaky. Ako zistíme, že máme infarkt? „Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá, pálivá. Má tendenciu vyžarovať do krku, alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Studenčan, invazívny kardiológ. Čo robiť, keď dostanete infarkt alebo postihne niekoho vo vašom okolí?

„Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť, alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu (kyseliny acetsalicylovej). V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku. Číslo 155 nemusíte volať pri každom pichnutí na hrudi, ale v prípade typických príznakov určite volte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Iba tu je možné poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete. Ide o katétrovú techniku, pri ktorej invazívny kardiológ mechanicky spriechodní upchatú koronárnu tepnu,“ hovorí MUDr. Studenčan.

Podľa jeho slov je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou – čo je vlastne zástava srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) - spriechodnite dýchacie cesty, skontrolujte dýchanie, volajte 155, 30 krát stlačte hrudník a dajte pacientovi 2 umelé vdychy. Toto opakujte 5 x až do príchodu záchranárov. Ak je na mieste posádka záchrannej služby, je navyše vybavená tzv. defibrilátorom, ktorý zásadne zvyšuje úspešnosť resuscitácie. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácií. „Ak človek cíti, že stráca vedomie, môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu,“ dodáva kardiológ.

Ako sa lieči infarkt a čo prichádza po ňom?

Liečba infarktu je akútna a chronická. V akútnej fáze sa spriechodní cieva a obnoví prietok krvi, čím sa znovu zabezpečí výživa srdcového svalu. Ak sa toto udeje veľmi skoro, nemusí prísť k poškodeniu svaloviny srdca. Každý človek po infarkte dostáva už počas hospitalizácie v nemocnici okrem výkonu na spriechodnenie cievy aj lieky na ovplyvnenie zrážanlivosti krvi, respektíve proti tvorbe zrazenín a zhlukovaniu krvných doštičiek – tzv. antitrombotiká, alebo antiagregačné látky. „Antiagregačná liečba je základná terapia, pričom sa používa kombinácia viacerých látok s rôznym mechanizmom účinku. Jej cieľom je jednak rozpustiť vytvorené zrazeniny a zabrániť tvorbe nových. Užíva sa v určitej forme doživotne. Ďalšou dôležitou skupinou liekov sú tzv. statíny na ovplyvnenie hladiny cholesterolu“, hovorí MUDr. Šóošová.

Covid situáciu skomplikoval

Veková štruktúra pacientov s infarktom myokardu sa mení. „Zriedkaví už nie sú 35 – 40 roční pacienti. Pribúdajú aj ženy. K najdôležitejším dôvodom patria spôsob života, hektická doba, stres, u žien je to aj užívanie antikoncepcie a klimaktérium. Situáciu zhoršila aj pandémia COVID-19, kedy si časť pacientov s klasickými príznakmi infarktu myokardu nevolala záchranku, pretože mali COVID-19, ďalšia časť nešla k lekárovi, pretože mal COVID-19 a veľká časť pacientov mala strach z pandémie. Mnoho pacientov tak „prechodilo“ infarkt, čo poškodilo ich srdce a môže sa neskôr vypomstiť.“ hovorí Doc. MUDr. Michal Hulman, prednosta Kardiochirurgickej kliniky LF UK a NÚSCH.    

Príčinou ďalšieho infarktu je vysadenie liekov

Akútne sa infarkt vyrieši, úspešnosť je perfektná, a pacient si často myslí, že keď dostal najmodernejšiu liečbu, všetko sa tým končí. Nie je to však tak. Proces ochorenia pokračuje a liečba je celoživotná. A ak už niekto infarkt mal, existuje u neho vysoká pravdepodobnosť, že dostane ďalší. Riziko sa znižuje užívaním predpísaných liekov, dodržiavaním režimových opatrení a pravidelnými návštevami u lekára. „Najčastejšou príčinou ďalšieho infarktu je vysadenie liekov. Po infarkte je potrebné užívať lieky, dodržiavať režimové opatrenia, chodiť na pravidelné prehliadky, merať si svoj krvný tlak a vedieť, aký mám cholesterol,“ dodáva MUDr. Šóošová. Aj po infarkte sa dá žiť plnohodnotne, zmena životného štýlu a nevyhnutná liečba život neobmedzuje.

Kampaň upozorňuje na problém

Slovenské kardiocentrá predstavujú svetovú špičku v akútnej starostlivosti po infarkte myokardu. Zlyhávame však v posthospitalizačnej starostlivosti, najmä na ochote pacientov užívať ďalej lieky a zotrvať na liečbe dlhodobo. Aj to je dôvod, prečo počas Svetového dňa srdca 29. septembra 2022 Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce, spustili kampaň „Nečakaný útok, ktorý nám môže zobrať život“. Cieľom kampane je najmä edukácia ľudí smerom k prevencií pred prvým alebo opakovaným infarktom.

Rizikové faktory infarktu

• vysoký krvný tlak
• vysoká hladina „zlého“ choresterolu
• cukrovka
• obezita
• fajčenie
• nesprávne stravovanie konzumácia údenín, konzerv, polotovarov a potravín s vvsokým obsahom cukru a soli
• nedostatok pohybu

redakcia Doma a Rada, FOTO: archív, www.pixabay.com