Priveľa hystérie ...
... okolo samovraždy mladého gaya. Vlastne sa za podobné označenie ospravedlňujem. Bol to v prvom rade mladý človek, takmer dieťa, ktoré sa rozhodlo dobrovoľne odísť zo sveta. Nedávno pochovali 14-ročného synovca českej moderátorky Ester Janečkovej. Smutná udalosť, nesporne rodinná tragédia, pre rodičov fatálna bolesť, ktorá sa potiahne do konca ich života. Ale podľa môjho názoru vibrovalo okolo tejto tragickej udalosti príliš veľa hystérie a jednoznačných komentárov v súvislosti s homosexualitou chlapca.
Nespochybňujem duševné utrpenie mladého človeka a jeho bezradnosť. Ale pýtam sa, akú úlohu zohrala v posledných mesiacoch a týždňoch jeho života rodina. Museli predsa vybadať zmeny v správaní, museli registrovať jeho tápanie, prečo nevyhľadali psychológa. Nechce sa mi veriť, že jeho problémom bola iba stotožnenie sa so svojou sexuálnou orientáciou na mužov. Veď ešte nemal kedy poznať problémy, ktoré môžu súvisieť so životom homosexuála. Nemohol ešte zažiť mieru spoločenského odmietania, pretože svoju orientáciu verejne nedeklaroval. A neverím, že uvedomovanie sexuálnej orientácie môže byť už v tejto fáze života tak silné. A ak aj áno, v tomto období sa dospievajúce dieťa predsa len definuje, hľadá. Určite je zmätené, kladie si množstvo otázok a na mnohé nenachádza odpovede. Myslím, že chlapec, ktorý počas prítomnosti viacerých členov rodiny odíde z miestnosti, aby napísal rozlúčkový list a potom sa na záhrade obesí, má určite viac osobnostných problémov.
Príbuzní chlapca však jednoznačne od prvého momentu médiám tvrdili, že príčinou dobrovoľného odchodu chlapca bolo uvedomenie si opačnej sexuálnej orientácie a intolerancia okolia voči nemu ako gayovi, špeciálne prejavy xenofóbie zo strany miestneho farára cirkvi, ku ktorej veriaca rodina patrila. A chlapcova teta Ester sa správala v istých momentoch dokonca až teatrálne. Napríklad v momente, keď ho porovnala k Palachovi, pretože vraj zomrel rovnako za druhých. Ak chcela z neho urobiť obeť spoločnosti alebo dokonca hrdinu, myslím, že sa skôr dopustila obrovského faux pas. Zverejniť tak intímnu informáciu o blízkom človeku sa mi javí skôr ako malá osobná zrada. Neviem, či by synovec s takouto reakciou tety súhlasil.
Môžem síce pochopiť bolesť zo straty, šok z tragickej situácie, ale hodiť celému svetu do tváre rukavicu - to vy všetci netolerantní ste na vine, sa mi nezdá celkom v poriadku.
A čo ma zarazilo na tomto prípade ešte viac, bolo správanie spoločensky angažovaných homosexuálov, ktorí oficiálne pred médiami využili tragický osud chlapca, aby zase raz poukázali na kontroverzný postoj časti spoločnosti k ich komunite. Zdá sa mi tento ich krok zbytočný. Veď sú akceptovaní lepšie ako kedykoľvek predtým, o čom svedčí aj fakt, že už aj Česi už majú zákon o registrovanom partnerstve homosexuálov. Okrem toho je táto téma často stvárňovaná vo filmoch a niet vari jediného seriálu, kde by sa neobjavil párik homosexuálov alebo sa podobná problematika neriešila. A najmä sa mi zdá byť podobné priživenie sa na tragédií dosť nečisté. Zneužiť smrť dieťaťa, prisvojiť si jeho utrpenie a urobiť z neho martýra s prívlastkom homosexuála, mi zaváňa až hyenizmom.
Alžbeta Slováková - Spáčilová
—————