Prečo ženy ticho trpia

Aktuality  

O domáce násilie páchané na ženách, ale i na ostaných rodinných príslušníkoch sa v posledných rokoch začína spoločnosť stále viac zaujímať. Dôvodom je stúpajúci trend alarmujúcich tragických situácií, keď bolo dlhoročné týranie napokon zavŕšené ťažkým ublížením na zdraví alebo i zabitím. Nemenej dôležitý je aj negatívny vplyv opakovaného teroru na psychiku týraných osôb. Na tieto problémy chce upozorniť aj Svetový deň odstránenia násilia voči ženám, ktorý si pripomíname 25. novembra.

Tento deň bol pod záštitou OSN ustanovený v roku 1999 a motiváciou bola násilná smrť troch sestier Mirabalových v Dominikánskej republike počas diktátorskej vlády. Uväznené a popravené sestry sa stali symbolom odporu proti predsudkom. Sviatok je v mnohých krajinách každoročnou inšpiráciou pre organizovanie verejných kampaní, ktoré upozorňujú na často skryté domáce násilie páchané na ženách.

Prečo vlastne ženy ticho trpia?

Tanier s večerou zhodený zo stola, nočné budenie, silná facka či rovno päsťou do tváre. To je špirála násilia, ktorá mesiacmi a rokmi naberá na intenzite a bezočivosti domáceho agresora. Taký je osud týraných žien. V zahanbení, v osamelosti a bez perspektívy nádeje. Len tá, ktorá vyjde z dobrovoľného väzenia a prijme pomocnú ruku sociálnych pracovníkov a psychológov, má šancu na lepšiu budúcnosť, kde sa rodia plány a túžby sa aj plnia.

Model atmosféry v prostredí, kde dochádza k domácemu násilie, sa v jednotlivých rodinách v základných bodoch až priveľmi podobá. Týraná žena má skreslený pohľad na seba a pod vplyvom opakujúcich sa vyhrotených konfliktov sa správa neštandardne. Domáce násilie začína nenápadne a má stupňujúci sa charakter, pričom tyran partnerku často ponižuje. Ona sa snaží vo všetkom partnerovi ulahodiť a zbytočne ho neprovokovať, no agresor si vždy nájde zámienku, aby ju mohol verbálne alebo fyzicky napadnúť. Často ju izoluje od rodiny a priateľov, takže týraná žena zostáva napokon nepochopená okolím, ktoré nepozná jej ťažkosti a nedokáže jej preto pomôcť. Manžel hrá pritom navonok rolu dokonalého partnera a žena utŕžené modriny maskuje alebo si berie dovolenku na vyliečenie zranení po bitke.

A ešte ťažšie dokázateľné je psychické násilie, lebo nezanecháva viditeľné stopy. Môže byť však oveľa horšie. Takto týraná žena je úzkostlivá, depresívna, plačlivá a emocionálne labilná. Obete domáceho násilia nadobudnú napokon pocit vlastnej neschopnosti a viny, o ktorej ich partner aj denne presviedča. Problémom je aj citová a neskôr hlavne finančná závislosť od muža i obavy z jeho vyhrážok, že po rozvode im zoberie deti. Dlhodobý stres podlamuje aj fyzické zdravie ženy. Mnohé majú problémy s neurózou žalúdka, s migrénou, s chronickým kašľom alebo s ekzémom.

Pomoc pre tieto fyzicky i citovo zraniteľné ženy môže prísť len zvonku. Prvou záchranou býva všímavé okolie, rodina, známi a susedia, jednoducho niekto, kto upozorní na problém a motivuje ženu ku komunikácii s odborníkmi v centrách pre týrané ženy. Tam s ňou rozoberú problém, vypočujú si ju ako človeka, ktorý sa už roky nemal komu vyžalovať, ponúknu základné právne rady a pomôžu nájsť silu od agresora odísť, rozviesť sa s ním a začať nový, konečne plnohodnotný život.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freedigitalphotos.net