Prečo sa postiť?
Varenie – Správna výživa
Blížiaca sa najkrajšia časť roka, vianočné sviatky. Aj keď sa pôst vníma často najmä ako kresťanská tradícia, nemá iba svoj duchovný význam. Je to v prvom rade zdravotná očista nášho tela a stala aj dôležitou súčasťou racionálnej výživy v jarných mesiacoch. Častejšie sa však začína používať termín detoxikácia organizmu.
Dôvod je zrozumiteľný. Po zimnom príjme výdatných kalórií sa potrebujeme zbaviť zásoby toxínov, ktoré sa v orgánových systémoch za pár posledných mesiacov nakumulovali. Zmena štýlu stravovania prospeje nielen telu, ale aj psychike. Ľahšia strava zlepší v prvom rade trávenie. Vylúčením mastných jedál, tučného mäsa i údenín sa postupne zníži hladina cholesterolu, ktorý likviduje cievny systém, a kyseliny močovej, ktorá môže zapríčiniť aj vývoj dny - chronického a bolestivého ochorenia. Striedme stravovanie a cielený výber potravín racionálnej výživy nám zároveň pomôže zbaviť sa niekoľkých kilogramov.
Zásady pôstu:
vylúčenie tmavého a tučného mäsa, výber len ľahkého bieleho, najmä rybieho a hydinového- orientácia hlavne na bezmäsité jedlá - zemiakové, zeleninové, múčne, strukovinové
- príjem dostatočného množstva tekutín, najmä čajov a ovocných a zeleninových štiav, ktoré pomáhajú vylúčiť jedovaté látky z tela
- pravidelná konzumácia ovocia a zeleninových šalátov posypaných bylinkami pre dopĺňanie vitamínov a minerálov
- zrieknutie sa sladkostí, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru - garancia zníženia hmotnosti i hladiny cholesterolu
- pauza od fajčenia, ktorá je výhrou pre pľúca - už po dvoch týždňoch sa dokážu stabilizovať a prečistiť, čo má pozitívny vplyv aj na kvalitu pokožky.
Pôst podľa našich predkov
Kedysi sa dodržiaval striktný pôst s presnými zásadami. Jedli sa husté polievky z obilnín, kapusty, strukovín, zemiakov a sušených húb, piekli sa placky a chlieb, pripravovali sa často múčne jedlá. K obľúbeným a obradným patrili aj prívarky zo zelených listov (štiav, žihľava, špenát, šalát), ktoré garantovali zdravie po celý rok. K typickým jedlám patrila aj kyselica - základom bol zákvas z ovsenej múky a šrotu a podávala sa s fazuľou alebo so zemiakmi. Namiesto bravčovej masti a slaniny sa používali rastlinné oleje z ľanu, zo slnečnice či z konope. Jesť sa mohli aj ryby, raky a žaby, lebo mali studenú krv. A typickým sladkým jedlom bol keltíš z pomletej vyklíčenej pšenice a raže, ktorý sa piekol a chutil ako medovníkové cesto.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.morguefile.com
—————