Paradoxy pracovného trhu

Nedá mi nevyjadriť sa. Keď vo večerných správach v priebehu 15 minút odznejú informácie v súvislosti so zamestnanosťou a profesionálnou odbornosťou diametrálne tak vzdialené či skôr paradoxné, asi mnohých napadnú podobné asociácie. Najprv odvysielali reportáž o absolventoch vysokých škôl, ktorý si napriek snahe nevedia nájsť prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu a potom sú vďační za miesto predavača v športovom obchode. A o niečo neskôr nás redaktor aktuálne poinformoval o situácii s potápajúcou sa talianskou loďou, ktorú riadil zbabelý a hlavne neschopný kapitán. Vie to o ňom už celý svet. Mňa zaráža jeden podstatný moment. Ako je možné, že tohto človeka, o ktorom zrazu kdekto všeličo nelichotivé prezradí, akceptovali celé mesiace a roky jeho šéfovia. Ako je len možné, že jeho dispozície k ľudskému zlyhaniu v tak zodpovednej pozícii a najmä jeho nespôsobilosť ako lodného kapitána pre takúto funkciu neodhalili skôr. A nerozumiem ani tomu, prečo také množstvo často šikovných ľudí si nenájde vhodný džob a musí pracovať neraz na krátkodobých a najmä ponižujúcich brigádach za smiešnu plácu. Či už sú to čerství absolventi, ktorých nikto nechce napriek energii a entuziazmu pre neskúsenosť. Alebo opačne ľudia päťdesiatnici či dokonca už aj štyridsiatnici, ktorí sú zase pre zamestnávateľov skúsení až moc. A tak máme kapitánov, ktorí nasmerujú loď na skalu, šéfredaktorov, ktorí sa boja uverejňovať prihorúce informácie z kuchyne odvážnych novinárov, lekárov, ktorí opustia svojich pacientov, sudcov, ktorých rozsudky nás, mierne povedané, zarážajú, a úradníkov, ktorí robia absurdné rozhodnutia. A k tomu kopu ľudí, pri kontakte s ktorými, či už v obchode, na pošte alebo v poisťovni, nechápeme, že im za ich výkon a správanie niekto vôbec platí.
V čom to väzí? Nie sú ľudia, teda schopní ľudia? Minuli sa snáď? Mne to skôr vychádza kvapku inak. Jednak neraz zohráva úlohu taká obyčajná ľudská malosť, ktorá nedovolí šéfom prijať na miesta im služobne podriadené niekoho skutočne kvalitného. Čo keby ich raz preskočil. To sa predsa nesmie stať. A tak sa vyberie z ich pohľadu menej rizikový kandidát. No a potom tu ešte máme plejádu pracovníkov personálnych oddelení, ktorí možno s diplomom v ruke, ale neraz bez životnej skúsenosti, rozhodujú o osudoch ľudí. Ten áno, tá radšej nie, niečo mi na nej vadí, ten v žiadnom prípade, ale tamtá, prečo nie. Veď je to kamarátkina sesternica. Napríklad. Sú samozrejme mnohí aj skutočne kvalifikovaní odborníci, nie všetci sú z nepodareného cesta. Ale ani agentúry, ktoré sa špecializujú na personálnu problematiku a vstupujú aktívne na trh práce, nie sú v žiadnom prípade garanciou objektívnosti a erudovanosti svojich pracovníkov. Z nejedného trčia ako slama modely komunikácie nacvičené na odborných rýchlo kvasných školeniach. Mnohí nezamestnaní mali na pohovoroch tú česť. S otázkami, ktorým chýbala znalosť problematiky konkrétnej profesie, či s rýchlotestom na jazyky, v ktorom vyhrával na body ašpirant na pracovné miesto. Už ma zaujíma len jedno. Kto prijímal práve ich, všetkých tých personálnych špecialistov bez skúsenosti a neraz i osobných predpokladov či všetkých tých šéfov so zlým odhadom. To je pre mňa jedna veľká, ba priam obrovská záhada.

Alžbeta Slováková - Spáčilová