Pán architekt ma rozosmial

Skutočne smiešne. Celkom dobre som sa pobavila pri vyhlásení bývalého hlavného architekta Bratislavy, ktoré odznelo vo večerných správach. Len sa tak na chvíľu mihol pred kamerou, aby sa úprimne rozhorčil nad trúfalosťou obyvateľov panelákov, s akou vraj devastujú celkový vzhľad sídlisk a pôvodný architektonický zámer. Vraj by mali pri zatepľovaní každého bytového domu a hľadaní správneho farebného variantu konzultovať výber s odborníkmi. Tak to sa, fakt, podarilo. Brať bežných obyvateľov betónových sídlisk na zodpovednosť za urbanistický vývoj hlavného mesta a zabudnúť pritom na všetky veľké prešľapy investorov i zodpovedných úradníkov, to je výborná stratégia. Taká zákopová. Alebo pštrosia. To už je len tragédia, keď niektorý z činžiakov nezodpovedá estetickému cíteniu spoluobčanov z okolia, ale najviac asi odborníkov, ktorí však nezabránili mnohým omnoho väčším chybám a nedostatkom pri výstavbe Bratislavy. Chcem len skromne pripomenúť, že tí konkrétni obyvatelia „bez vkusu“ nie sú iba užívateľmi, ale majiteľmi konkrétneho domu a majú preto právo sa rozhodnúť, v akom paneláku budú žiť. Či v oranžovom s červenými pruhmi alebo vo fialovom so zelenými bodkami. Je to ich slobodné rozhodnutie, veď máme demokraciu. A tiež majú právo odmietnuť názor študovaných architektov, ktorí im namiesto uniformovanej šedi chcú najnovšie nanútiť napríklad modrú alebo zelenú uniformu pre celé bloky. Okrem toho, že k nim zase žiadna návšteva netrafí, lebo paneláky sa nebudú dať dobre identifikovať, tak zaplatia z vlastného vrecka v rámci zatepľovania a revitalizácie bytového domu aj za farbu, ktorá sa im vôbec nemusí páčiť. Nuž, vypočuli sme si názor odborníka a karavána tiahne ďalej. Rovnako to bude s našimi hlavnými architektmi. Len sa tak mihnú dejinami Bratislavy a ani nestihneme zaregistrovať, že by nejako výrazne zasiahli do architektonických zmien, ktorých sa udialo za posledné dve desaťročia viac než dosť. Často pyšné, megalomanské budovy vyrastali na prazvláštnych miestach, ktorých okolie s hypermodernými stavbami vôbec nekorešpondovalo. A to sa dialo neraz v centre mesta alebo v exponovaných i strategických častiach, ktoré  výrazne ovplyvňujú celkový vzhľad hlavného mesta. Ani sa nepýtam, kde bol hlavný architekt mesta vtedy, keď sa odsúhlasovali podobné projekty. A ani neočakávam odpoveď na otázku, prečo nedokázal čeliť skupinovým záujmov developerov, prečo nedodržal princípy urbanistického plánu Bratislavy, prečo neochránil historicky významné architektonické prvky, prečo ..... A karavána tiahne ďalej. Ale paneláky stoja. Žlté rovnako ako tyrkysové, bledomodré či tie do oranžova.

Alžbeta Slováková - Spáčilová