Osobná hygiena v zrkadle storočí

Zdravie a krása – Starostlivosť o telo

Ochota venovať sa dôkladne osobnej hygiene ovplyvnila určite aj túžba po kvalitnom intímnom živote. Hoci umývanie nebolo kedysi súčasťou životného štýlu, neskôr si ľudia začali svoje telo pestovať a v prvom rade dodržiavať základné princípy hygieny. Paradoxne k tejto činnosti pomkýnalo spočiatku aj náboženstvo, ktoré vyžadovalo vonkajšiu očistu ako predpoklad vnútornej a symbolické kúpele zakomponovalo do náboženských rituálov a praktík. Neskôr však zohralo spiatočnícku úlohu.

Faraóni v bazéne

Už v starom Egypte patril k rannej procedúre kúpeľ, ktorý bol obohatený o luxusné prvky ako vlažná či teplá voda a vonné oleje i esencie. Kúpeľ sa využíval aj na pestovanie komunikácie či vzťahov. Faraóni mávali preto vane veľké ako bazén. Obyčajní ľudia vyhľadávali očistu v rieke Níl, kam sa chodili kúpať spolu muži i ženy. Egypťania používali aj peeling - odumretú vrstvy pokožky si pravidelne odstraňovali pastou z popola. K jednej z najstarších patrí kúpeľňa kráľovnej na ostrove Kréta. Vaňa bola vyrobená z terakoty a pokrytá farebnou glazúrou podobne ako smaltované vane v 19. storočí, čo svedčí o dômyselnosti majstrov minojskej  kultúry. Zvyčajne však dno a steny vane zvykli vykladať mozaikovými obkladmi.

Rimania posadnutí čistotou

Na hygienu úzkostlivo dbali aj Gréci a hlavne Rimania, ktorí boli kúpaním priam posadnutí. Hojne navštevovali mestské kúpele a obľubovali aj kúpanie v mori. Cenili si fyzickú krásu, ale spojenú s pravidelnou očistou. Telo malo voňať a byť svieže. Začala sa využívať aj termálna voda a jej liečivé účinky. A v mestách mali už vybudovaný systém, ktorý privádzal rovnako studenú ako i teplú vodu. Kúpanie sa spočiatku praktizovalo najmä v luxusných sídlach patricijov, kde v miestnosti zvanej balneum mali zabudované prepychové mramorové vane. Chodilo sa tiež do slávnych rímskych Caracallových kúpeľov, kam však mali prístup len bohatí obyvatelia Ríma a osobnosti verejného života. Okrem príjemného relaxu aj za prítomnosti krásnych žien tu prebiehali obchodné jednania a dohovárali sa výhodné svadby. No rímsky politik a vojenský vojvodca Agrippa chcel poskytnúť luxus dokonalej očisty aj ostatným Rimanom. Dal preto vybudovať verejné kúpele, do ktorých mohli starci a deti chodiť zdarma a ostatní za symbolický poplatok. Súčasťou zariadenia neboli len spoločné bazény s teplou vodou, ale aj parné kúpele, masáže na pestovanie pokožky i podporu činnosti lymfatického systému a studené kúpele na povzbudenie krvného obehu.

Kúpanie ako hriech

Kúpanie a komplex očistných procedúr boli potešením, ktoré pôsobili priaznivo na telo i dušu. Tejto idylke však urobili koniec hlásatelia novej viery. Kresťania presadzovali nové morálne princípy, podľa ktorých boli nahota i sex hriechom. Pod vplyvom podobných myšlienok ľudia zrazu objavili pocit studu a hanby a začali sa viac zahaľovať a potláčať svoje zmysly a potreby. O to viac to platilo pre ženu, ktorá bola považovaná za bytosť menejcennú a za ľahkú obeť diabolského zvádzania či zdroj všetkých hriechov. Preto sa ženy nesmeli odhaľovať a aj kúpať sa mohli len v dlhej košeli, aby pri pohľade na vlastné telo nepodľahli pokušeniam. Zo štýlu života preto pravidelná očista tela pomaly mizla. Nastala tvrdá éra odriekania a pretvárky, ktorá mala z hľadiska hygieny tragické následky.

Stredoveká špina a epidémie

V stredoveku zasahovala do tejto chúlostivej oblasti cirkev veľmi tvrdo. Považovala častú očistu za nepatričné dotýkanie sa tela, preto ju pod hrozbou sankcií a trestu nekompromisne zakazovala. Dovolila len dva druhy kúpeľa - prvý z nevyhnutnosti, druhý výhradne v predvečer prijímania sviatosti. Napriek tomu sa už v jedenástom storočí zvyklo chodiť do parných kúpeľov, kde hostí natierali olejmi, masťami a balzamom. A vo Francúzsku a v Nemecku fungovali verejné kúpele s bazénmi pre 4 až 5 osôb. Aj keď boli hlavným cieľom voľné sexuálne aktivity, pobyt vo vode predstavoval aj zbavenie nečistôt. Len v samotnom Paríži bolo v 15. storočí asi 30 podobných podnikov. Boli to zároveň miesta na pestovanie tela – návštevník sa dal oholiť, ostrihať a nechal si urobiť menšie zdravotnícke zákroky. Očista v domácom prostredí sa robila v drevených kadiach zakrytých baldachýnovým závesom, ktorý zabezpečoval intimitu kúpeľa, ale zároveň pomáhal udržať teplotu vzduchu i vody často v nedostatočne vykúrených priestoroch. Najprv však muselo služobníctvo všetku vodu na naplnenie kade prácne ohriať a vynosiť vo vedrách do spálne, kde zvyčajne cudná očista prebiehala.

No hygiena bola stále veľkým tabu, veľa sa o nej nevedelo a situáciu komplikoval aj nedostatok vody, ktorá sa príliš cenila na to, aby si v nej človek často umýval nohy či iné časti tela. Špina sa preto hlavne zakrývala. Problémom najmä v mestách s veľkým počtom ľudí bolo aj hromadenie odpadu na dvoroch, uliciach či brehoch riek a následne šírenie nákazy. Nečudo, že morové epidémie kántrili obyvateľov Európy v pravidelných intervaloch.

Uľahčili život

Až v 19. storočí mali mestá vybudovanú kanalizačnú sieť a vodovody. Navyše sa zdravím človeka začala zaoberať veda i medicína a vďaka viacerým výskumom a odhaleniam si ľudia postupne uvedomili zmysel a dôležitosť základnej hygieny. Pokrokom bol aj ohrievač vody na svietiplyn a neskôr elektrický bojler, tieto vynálezy uľahčili prípravu teplého kúpeľa, ktorej zložitosť predtým mnohých odrádzala. Vďaka rozširovania kanalizačnej siete a vynájdenia ohrievacích systémov si získalo obľubu používanie sprchy. Hoci ozdobné chrliče vody mali už starí Gréci, stredovek tento príjemný spôsob očisty nemal šancu poznať. Neboli žiadne vodovody, nemohla byť ani sprcha.

More a plavky

Výhodu kúpania v mori ľudia objavili znovu už v druhej polovici 18. storočia. Začali navštevovať pláže a profitovať zo slnka i morskej vody. Stupeň odhalenia však ešte súvisel s dobou poznačenou ortodoxnými príkazmi cirkvi, preto ho nemôžeme porovnávať so súčasnými plavkovými trendmi. Pláže boli navyše rozdelené na pánsku a dámsku časť. Trvalo ešte dve storočia, kým spoločnosť dokázala akceptovať sporo zahalené telo, ktoré môže bez zábran využívať všetky výhody kúpania vo vode.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.everystockphoto.com