Nepríjemnosti s rúškom?

Zdravie a krása – K vitalite a zdraviu

Pandémia nám okrem viacerých obmedzení priniesla do života aj jeden nový fenomén. Nosenie rúška či dokonca respirátora ako ochrany vyššej kategórie. Japonci a iné národy sú pre zamorenosť niektorých miest už dlhé roky zvyknutí na používanie tejto pomôcky, našinec to však vnímal ako cudzorodý prvok. Museli sme si zvyknúť a ešte nejaký čas túto ochranu dýchacích ciest budeme musieť akceptovať. Je dobré vedieť o jej prínose pre zdravie, ale aj ťažkostiach, ktoré môže spôsobiť.

Nosenie rúška má nesporne aj svoje klady. V prvom rade nás izoluje od agresívneho vírusu, ktorý môže spôsobiť životu nebezpečný zápal pľúc a ďalší zdravotné ťažkosti vrátane psychických. Navyše si muži pod ním schovajú strnisko a ženy ušetria na kozmetike, nemusia ju míňať na kompletný mejkap celej tváre, postačí zvýrazniť oči. Dokonca z neho profitujú aktuálne aj alergici s jarnou sennou nádchou, ktorých ochrana cez nos a ústa predstavujú istú zábranu pre alergény z ovzdušia.

Komplikuje dýchanie

Najviac sa ľudia zvyknú sťažovať na ťažšie dýchanie a mierny nedostatok kyslíka, ktoré potrebujú všetky orgánové systémy nášho tela. Nosenie rúška má potom vplyv na správanie človeka, môže pomalšie reagovať, mať zníženú pozornosť. Čiastočným problémom je aj vydychovanie hlienov a choroboplodných zárodkov, ktoré zostávajú na vnútornej strane rúška a toxické látky sa potom dostávajú spätne zase do obehu. Mala by si s nimi v podstate poradiť pečeň, a tiež lymfatický a močový systém, ale faktom zostáva, že pri vydychovaní sa medzi rúškom a ústami kumulujú zvyšky oxidu uhličitého. Preto si treba urobiť občas pauzu a vo vhodnom priestore, na terase, mimo budove či na toalete, si rúško na chvíľu sňať. Otráviť sa takto určite nedá, ale faktom zostáva, že po hodinách nosenia rúška hladina kyslíka v krvi mierne klesá a naopak zvyšuje sa frekvencia tepu.

Nič pre citlivú pokožku

Každodenné nosenie rúška dlhé hodiny v profesiách, ktoré si to vyžadujú, alebo na pracoviskách s vyšším počtom zamestnancov, je príčinou ďalšieho trápenia najmä pre ľudí s citlivou pokožkou. Pleť pod rúškom trpí, pre intenzívne trenie s materiálom a množenie patogénov je podráždená a neraz zaparená, zvykne aj svrbieť. Najčastejšie to musia riešiť pacienti s atopickou pokožkou, alebo tí s náchylnosťou na tvorbu akné či zvýšenú produkciu mazu.

Adekvátna starostlivosť

Čo pomôže? Treba sa v prvom rade vzdať používania krycieho mejkapu a ostatných prípravkov dekoratívnej kozmetiky a niekoľkokrát za deň aplikovať na pleť kvalitný krém, aby bola hydratovaná a hĺbkovo vyživovaná a tým odolnejšia. A ešte predtým si vždy tvár opláchnuť čistou vodou.

Trochu rúškovej histórie:

• V Európe sa používali už v rannom novoveku, dôvodom však neboli epidémie, ale zvládanie intenzívnych pachov z okolia, ktoré čistote veľmi neholdovalo. Preto sa ochrana na tvári parfumovala alebo plnila silným korením.
• V 19. storočí začali rúška nosiť lekári počas chirurgických zásahov, pretože ľudstvo už malo vďaka Pasteurovi poznatky o patogénnych mikroorganizmoch.
• Hromadné nosenie rúšok celej verejnosti si vyskúšali najprv Číňania v rokoch 1910 až 1911 počas nebezpečného mandžuského pľúcneho moru a potom celý svet v rokoch 1918 a 1919 pre hrozivú španielsku chrípku, ktorou sa infikovalo 500 miliónov ľudí čiže asi tretina populácie tejto planéty.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com