05.01.2015 10:55

Konzumujeme prislaný chlieb

Varenie - Správna výživa

 

Podľa tradičných zvyklostí sa pohostinnosť prezentovala bochníkom čerstvo upečeného chlebíka s trochou soli. No podľa zásad správnej výživy by tento symbol uctenia si vzácnej návštevy tým najlepším, čo komora dala, mal už stratiť svoj vysoký kredit.

Chlieb totiž netreba už vôbec prisoľovať a dokonca treba znížiť zmeniť technológiu výroby samotného cesta, ktoré obsahuje priveľa soli. Podľa nových zásad v EU by množstvo pridávanej soli nemalo presiahnuť hranicu 400 mg na 100 g chlebíka. Hlavným dôvodom zmeny je zdravie populácie, u ktorej sa pre vysokú spotrebu soli v posledných rokoch zvyšuje rapídne krvný tlak a zhoršuje sa tým zdravie i kvalita života.

 

Zdravotné riziká sú mementom

Koľko soli vlastne môžeme denne skonzumovať a kde sa nachádza hranica, ktorá začína byť pre organizmus riziková? Svetová zdravotnícka organizácia má už jasno a odporúča dennú dávku soli, ktorá by nemala presiahnuť 5 g na osobu. Prieskumy však ukázali, že ľudia bežne skonzumujú v hotových potravinách i priamo 8 až 12 g jedlej soli denne. Problémom sú napríklad syry a tiež klobásky, salámy, šunka a iné údeniny. A negatívny vplyv veľkého množstva soli v tele je už notoricky známy. Výsledkom je vysoký krvný tlak ako riziko závažného poškodenia srdcovo-cievneho systému s reálnou vyhliadkou na infarkt alebo mozgovú príhodu.

Prečo práve chlieb?

Dôvodom, prečo sa bojuje za stanovenie týchto limitov špeciálne pri príprave pekárenských výrobkov, je zrozumiteľná. Veď ovplyvniť množstvo denne prijatej soli sa dá ideálne práve v prípade potraviny, ktorá si kladieme na stôl denne. Ďalšie dávky soli síce dostávame v hojnom množstve aj z iných potravín, tie však nekonzumujeme každý deň. Pre porovnanie uvádzame hodnoty soli, ktoré sa nachádzajú v 100 g uvedenej potraviny:

  • solené haringy – 15 g
  • olivy – 5,5 g
  • slané tyčinky – 4,5 g
  • tvrdý syr – 3,8 g
  • surová šunka – 3,5 g
  • tavený syr – 3,3 g
  • saláma – 3,1 g
  • zavináč – 3 g
  • kečup – 3 g 

Rôzne národné chute

Problémom, prečo sa doteraz podobné predpisy nezjednotili, sú národné zvyklosti a tradičné receptúry chleba a pečiva. Nemci preferujú skôr slanšie druhy, zatiaľ čo Taliani a Gréci jedia chlieb, pri výrobe ktorého sa soľ do cesta nepridáva. Ťažko potom presvedčiť konzumentov, aby si schuti zahryzli do chleba, na ktorý nie sú vôbec zvyknutí. Niektorí výrobcovia už skúšali ponúkať modifikované druhy chleba s malým obsahom soli, ale reakcia trhu ich prinútila výrobok stiahnuť. S výnimkou ľudí, ktorí musia držať prísnu diétu a prispôsobiť stravovanie svojmu zdravotnému problému. Tí majú alternatívu pekárenských výrobkov racionálnej výživy, najmä celozrnného chleba s nižším obsahom soli. Napokon neostane ani krajinám, kde sa solí až priveľmi, nič iné preladiť svoje chuťové poháriky, aby sa zdravotný stav populácie dramaticky nezhoršoval. Preto bude pravidlo zníženia obsahu soli musieť platiť pre všetky výrobky.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.publicdomainpictures.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu