Keď zmysel očkovania komentujú laici
Zdravie a krása – K vitalite a zdraviu
Nová situácia s covidom priniesla starý problém. Spoločnosť zase polarizujú vášniví oponenti očkovania, ktorí od základov spochybňujú tento overený spôsob kolektívnej ochrany zdravia. Aké argumenty zvyknú používať a ako svojím ťažením nahlodávajú šancu zvládnuť epidémie či aktuálnu pandémiu, ktorú práve prežívame?
Títo jednotlivci, ktorí trpezlivo vyťahujú spiatočnícke názory hodné temného stredoveku, dokážu ovplyvniť ľudí, ktorí majú z vakcíny obavy a o medicíne majú len základné vedomosti. Na ich zneistenie postačila aktivita niekoľkých autorov na webe, ktorí spochybňujú vedecky prebádané i štatisticky dokázané tézy a šmahom ruky zhadzujú zo stola všetky rozumné argumenty. A tiež nebezpečne infikujú. Síce nie baktériami či vírusmi, ale názormi, ktoré motivujú váhavých k zlým rozhodnutiam. Občas aj riadne riskantným. Lebo tu nejde o životný štýl mladej rodinky, ktorá sa rozhodne bývať na samote pri lese a chovať kozy a zajace. Ale o to, či raz nepôjde doslova o život alebo minimálne zdravie ich dieťaťa v prípade, že odmietnu očkovaciu povinnosť. Alebo aktuálne o život staršieho človeka či chronického pacienta, ktorý možnú nákazu covidom nemusí zvládnuť.
Často ide o pseudoargumenty
Oponenti očkovania najčastejšie poukazujú na negatívny vplyv niektorých zložiek vakcíny v rámci povinného očkovania v detstve. Hovorí sa najmä o hliníku. Má za úlohu zvyšovať účinnosť očkovacej látky, zabezpečí jej pomalé uvoľňovanie z miesta podania. Keby chýbal, antigén by organizmom prekĺzol a vylúčil by sa močom. Navyše jedna vakcína obsahuje naozaj minimálne množstvo. Rovnaké sa nájde v materskom mlieku, umelej výžive alebo v chlebe. A opodstatnené nie sú ani obavy v súvislosti s nízkym vekom. Dieťa dostáva niekoľko vakcín už v prvom roku preto, lebo očkovanie zvládne lepšie ako chorobu. Napríklad meningokoková infekcia predstavuje pre takto malé deti vysoké riziko úmrtia.
Kritici hovoria aj o nežiaducich účinkoch bezprostredne po aplikácii vakcíny. Obávajú sa alergickej reakcie na prítomnosť vaječného bielka, želatíny či antibiotík vo vakcíne. Dnes sa však výrobou vysoko čistených vakcín toto riziko minimalizuje. Prítomné môžu byť prejavy odpovede imunitného systému organizmu. K fyziologickým očakávaným reakciám patrí teplota, bolestivosť, opuch či začervenanie v mieste vpichu. Podobné ťažkosti však trvajú niekoľko hodín, najviac dva dni a bez následkov vymiznú.
Napriek tomu sa buričské hlasy s pravidelnosťou ozývajú. Chápu demokraciu ako absolútnu slobodu názoru, preto štát podľa nich nemôže nútiť rodiča dať svoje dieťa zaočkovať. Problém je však zložitejší. Tu ide o zdravie celej populácie a hrozbu, že nezaočkovaná osoba bude skôr či neskôr zdrojom nákazy pre ostatných. Ľudia nemôžu ignorovať, že sú súčasťou spoločnosti, v ktorej musia platiť isté pravidlá.
Iba laici, ktorí sa na odborníkov hrajú
Kto sú najväčší kritici a o aké „zistenia“ sa vlastne opierajú? Zaujímavý je jeden dôležitý moment. Väčšina odporcov, ktorí cez internet alebo iné médiá vykrikujú do sveta svoje „pravdy“, nie sú vôbec lekári a ani nemajú žiadne zdravotnícke vzdelanie. Napriek tomu si trúfajú rozoberať tento výsostne medicínsky problém. Zarytých nepriateľov očkovania síce nie je veľa, len asi 4 percentá populácie, no ich hovorcovia kričia dostatočne nahlas, takže dokážu časť obyvateľstva zneistiť. Jeden z najväčších pilierov ich argumentácie je „štúdia“ kontroverzného lekára Andrewa Wakefielda. Mal ňou na prípadoch 12 detí dokázať, že očkovanie spôsobuje autizmus. Závery však sfalšoval, kontrolou sa zistilo, že niektoré deti následkami vôbec netrpeli a u iných boli symptómy ochorenia prítomné ešte pred očkovaním. Wakefield bol napokon pre svoje neprofesionálne a podvodné správanie vylúčený z britskej lekárskej komory.
Hlavný pilier sa teda s rachotom zrúcal, no ortodoxní oponenti neprístupní rozumným argumentom v ťažení proti očkovaniu pokračujú a dodnes sa na túto pochybnú štúdiu odvolávajú.
V súvislosti s aktuálnym očkovaním proti covidovej nákaze, ktorá spôsobuje niektorým pacientom vážne poškodenie pľúc a dokonca ohrozuje ich život, sa vyrojili rôzne konšpirácie o plánovanom čipovaní svetovej populácie prostredníctvom vakcíny. A niektoré, žiaľ, aj úspešne nahlodajú rozhodnutie ľudí dať sa zaočkovať.
Niekedy zlyhávajú odborne aj pediatri
Pochybnosti o očkovaní rezonovali v spoločnosti odjakživa. Vždy sa našli oponenti, ktorí tento spôsob ochrany zdravia populácie odmietali. V posledných rokoch však nadobudlo toto názorové smerovanie rozmery, ktoré môžu fungujúci systém narušiť. Naznačuje to aj percentuálny pokles zaočkovanosti najmladších ročníkov populácie proti niektorým ochoreniam, čo môže už o pár rokov predstavovať nielen riziko nakazenia sa týchto konkrétnych detí, ale aj šírenie nebezpečnej infekcie v populácii. O čom napríklad svedčí aj nárast výskytu osýpok u nezaočkovaných detí v posledných rokoch, dokonca prípady úmrtia detí v zahraničí, najmä v Taliansku. Niekedy môže negatívny postoj naštartovať aj samotný pediater, jeho benevolentný prístup k očkovaniu. Priamo síce mladých rodičov k odmietaniu očkovania nepodnecuje, ale ani ich nepresviedča o dôležitosti takejto ochrany ich dieťaťa.
Budú autori internetových konšpirácií úspešní?
Ak sa chce spoločnosť chrániť pred nebezpečnými infekčnými ochoreniami, liberalizácia povinného očkovania nemôže fungovať. Rodičia ako laici, navyše pod vplyvom dezinformácií z médií, o tom určite nie sú schopní a ani oprávnení rozhodovať. To je v kompetencii odborných zdravotníckych pracovníkov - pediatrov, epidemiológov a imunológov. Aj zákon hovorí jasne. Ak rodičia ignorujú povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta 331 eur. Zdá sa, že niektorí sú ochotní zaplatiť aj túto sumu a ešte majú pocit, že vykúpili zdravie svojho potomka. Často ani netušia, ako hlboko sa mýlia. V každom prípade sa tým vôbec nerieši reálne riziko šírenia nákazy, takže štát bude musieť pristúpiť k razantnejším opatreniam. Môže to byť napríklad zákaz prijať nezaočkované dieťa do predškolského zariadenia, ktorý život rodiny a pracovné plány rodičov asi dosť skomplikuje. Toto opatrenie začali uplatňovať už v niekoľkých európskych krajinách.
Čo sa týka očkovania, ktorý práve rezonuje celým svetom, je samozrejme dobrovoľné a nie je potrebná percentuálne tak vysoká zaočkovanosť ako v prípade detských ochorení. U povinného očkovania detí proti rubeole, čiernemu kašľu, obrne a ďalším chorobám je to 95 percent a v súvislosti s covidom aspoň 65 percent. Každý by mal preto zvážiť túto alternatívu, ktorá ho ochráni pred nebezpečnou infekciou a vráti ho do plnohodnotného života. Navyše každou realizovanou vakcináciou sa zlepšuje kolektívna imunita, čo je na prospech celej populácie.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.canva.com/photos/free/
—————