19.09.2019 12:57

K jeseni patria jarmoky, hody...

Harmónia – Sviatky a tradície

 

Aj keď sa radi necháme zlákať ponukou súčasných výrobcov ultramoderného nábytku a bytových doplnkov, občas radi siahneme aj po histórii. Takej hmatateľnej. Preto radi zájdeme na niektorý z jarmokov alebo hodov, necháme sa vtiahnuť do atmosféry s príchuťou minulých storočí

Okrem nevyhnutnej ochutnávky burčiaku i živánskej či makových lokší a nepohrdneme ani ponukou zručných remeselníkov. Domov si potom donesieme medovníček, maľovaný džbánok, kovový zvonček alebo vyšívané prestieranie. A keď príde návšteva, tradičnú krásu položíme na stôl. Jarmok je vlastnou malou duševnou barličkou, krásnym vybočením zo sveta počítačov, kybernetických hier a mobilov s internetom, ktoré padne dobre každému.

 

Ako to kedysi začalo

Bežné jarmoky boli vlastne trhy, na ktorých predal alebo kúpil každý všetko, čo potreboval k životu. Či už kožené čižmy, kacabajku zo súkna, sliepku, sušené bylinky či huby, medovníkové srdce, vyšívanú šatku, plátno na periny či čerstvé vajcia. Klasický obchodný ruch. Akurát s inou menou. Kurz si držali grajciare, o eurách ani slychu. Cieľom bolo hlavne predať alebo vymeniť prebytky z domáceho chovu zvierat alebo pestovania poľnohospodárskych plodín. Neskôr sa pri nejakej príležitosti, napríklad cirkevnej púte, založila tradícia jarmoku spojeného s konkrétnym dátumom, ktorý mal už viacej funkcií. Okrem obchodovania s tovarom to bola pre mnohých jedna z mála možností v roku stretnúť sa so známymi a zabaviť sa. Preto boli neskôr neodmysliteľnou súčasťou jarmokov aj kolotoče, bábkové divadielko a iné atrakcie. Na takéto výročné jarmoky prišli okrem poľnohospodárov aj remeselníci z iných regiónov a tak sa sortiment ponúkaného tovaru rozšíril. Stánky si vedľa seba rozložili medovnikári, debnári, drotári, hrebenári, hrnčiari, súkenníci, kolári, čižmári, košikári a výrobcovia modrotlače, krpcov a všakovakých predmetov z kože, dreva a kovu.

Tradícia hodov dnes

Asi v osemdesiatych rokoch minulého storočia začali niektoré mestá oprašovať históriu starých jarmokov, ktoré dali príležitosť všetkým remeselníkom starých techník prezentovať svoje výrobky. To bol aj prípad Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici. Ukázalo sa, že to bol výborný ťah. Pretože ľudia na podobné akcie chodia veľmi radi. Okrem originálneho nesprostredkovaného zážitku z celej svojskej atmosféry priamo v teréne oceňujú návštevníci aj ostatné momenty. Príležitosť stretnúť sa s priateľmi pri poháriku hriatej pálenky i pri chutnej jaternici či oštiepku zo salaša a tiež odniesť si niektorý z originálnych výrobkov na pamiatku. A keď im k tomu zahrá primáš kapely a zaspieva mužský zbor folklórneho súboru, ktorí ľudovosť akcie ešte podčiarknu, tak im k šťastiu už vôbec nič nechýba.

Svet má podobné tradície

Hodovanie patrí k obľúbeným ľudovým zvyklostiam v rôznych častiach sveta Aj v iných krajinách rozvíjajú podobné zvyklosti, ktoré obohacovali život už ich predkom. Gaštanové festivaly milujú Chorváti hrdí na svoje gaštanové parky staré niekoľko storočí i na pochúťky pripravené z výdatných plodov – múčniky, plnky, krémy, likér, sirupy či pivo. Nemci sú povestní pivným festivalom Oktoberfest, Švajčiari i Belgičania organizujú súťaže o najkrajšiu tekvicu a najchutnejšie tekvicové halušky, koláče či polievky a Kanaďania si potrpia na veľtrhy, kde sa tekvica skloňuje vo všetkých pádoch.

Na Slovensku, najmä južnom, máme zase tradíciu husacích a kačacích hodov, na ktorých sa lokše topia v masti a chutné mäsko sa zapíja mladým vínkom. Ale prezentovať sa zvyknú aj iné dôležité potraviny. Hlavne obilie, vydarená žatva bola logickým dôvodom pre dožinkové slávnosti spojené s ľudovou veselicou a zároveň odmenou za celoročnú prácu. Neoslavovala sa len radosť z dostatku chlebíka, ale i bohatá úroda ovocia či zeleniny. Aj slivkové, jablkové či kapustové hody si nachádzajú miesto v ročnom rytme miest i obcí. Vždy príležitosť na ponuku špecialít, len s inou príchuťou. Vyberie si každý – ten, kto miluje štrúdľu či pečenú jaternicu, ale i ten, kto nedá dopustiť na kapustnicu a strapačky s kyslou kapustou.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu