Iba kytička slov to nespraví

Iba kytička sústrastných slov a slzy, hoci zo srdca vyvierajúce, to nespravia. Všetci súcitíme s nórskym národom a všetci sa v týchto dňoch pýtame, ako je to možné, že jeden dovtedy normálne žijúci muž bez úhony vezme do rúk zbrane a uskutoční plánovanú hromadnú vraždu desiatok ľudí. A kladieme si aj ďalšie otázky. Kde sa to vzalo, kde začalo? Ako sa to celé mohlo vôbec stať? Čo je príčinou tohto strašného činu? Ako to už býva, sú viaceré, celý komplex dôvodov, ktoré tragédiu odštartovali a umožnili. A kto všetko konkrétne zlyhal? Asi aj zaslepená matka, ktorá príliš milovala, príliš zväzovala a nedala priestor pre zdravý vývoj mladej duše. Tiež ľahostajný otec, ktorý si zariadil po rozvode vlastný život a viac sa o dospievajúceho syna nestaral. I bezprostredné okolie dnes už vraha, ktoré ignorovalo svojské správanie a nedešifrovalo riziká v prejave mladého muža. Podobne tajné služby, ktoré podcenili nebezpečenstvo jeho extrémistických názorov zverejnených na internete mesiace pred hroznou udalosťou. A napokon neschopná polícia, tragikomicky zmätené správanie jej členov, ktorí hľadali bezúspešne najprv helikoptéry a potom loď, aby sa konečne premiestnili na miesto činu, ostrov, vlastne pascu, odkiaľ obete nemohli uniknúť. Zaskočení? Skôr obraz trestuhodne nedostatočných bezpečnostných opatrení. Vďaka „profesionálom“, ktorí každý mesiac ukrajujú zo štátneho chlebíka a sú platení za ochranu jeho ľudí, ale ktorí totálne sklamali. Budú padať hlavy, hovorí sa verejne. Čo z toho, mohli skôr zachrániť zopár desiatok posledných obetí vraha, keby zareagovali správne a rýchlo.

Koľko ešte jedenástych septembrov musí svet zažiť, aby otcovia každej jednej vlasti na tomto svete pochopili, že ju treba chrániť. Postarať sa o reálnu, nielen iba o deklarovanú bezpečnosť všetkých jej detí. Aj tých generačne najmladších, ktoré sú jej budúcnosťou. Také hlavne zomierali pred hľadáčikom zbrane chladnokrvného a bezcitného ostreľovača. Nečloveka. A o koľkých podobných si ešte budeme musieť v správach prečítať, aby sme svoju zodpovednosť pochopili my všetci. Koľko netvorov sa ešte musí prerodiť z pôvodne milovaných synov matiek i otcov, ktorí nie sú dostatočne všímaví ani k štýlu života svojich potomkov ani k ich pochybeným názorom. A oni sa dokonca zvyknú nimi hrdiť aj na facebooku alebo inej sociálnej sieti. Ďalšia zvrátenosť tejto planéty. Inak nesporne úžasný pomocník, internet, umožňuje lietať po éteri aj chorým myšlienkam falošných prorokov a šialencov s túžbou po krvi ako po vlastnom vykúpení za nespokojnosť a rozčarovanie zo svojho života.

Preto by sme mali byť my všetci veľmi, veľmi pozorní. Byť čestným a žiť priamočiaro svoj život nestačí. Sme zodpovední aj za čistotu životov našich detí. Vychovávajme ich, tie vlastné i tie ostatné. Ukazujme im priamu cestu, darujme im perspektívu, nenechávajme ich príliš samotné so zlými myšlienkami. Registrujme vybočenie, nebuďme ľahostajní k extrémom v správaní mladých. Všetkých, ktorí by vo svojej čerstvo vykvasenej zlosti mohli ublížiť druhým alebo minimálne sebe.

Nestačí, že nám všetkým zviera hrdlo nad dramatickým ukončením mladých i tých ostatných životov. Nestačí, že cítime pobúrenie, ktoré sa hromadí ako zovretá päsť v žalúdku. To všetko je málo. Iba kytička sústrastných slov a slzy, hoci zo srdca vyvierajúce, to naozaj nespravia.

Alžbeta Slováková - Spáčilová