18.04.2019 12:49

História a piliere jarných sviatkov

Harmónia – Sviatky a tradície

 

Typickú atmosféru Veľkej noci ako klasiku pozná každý dobre. Vyšibanie všetkých žien a dievčat, ktoré sú nablízku, obliatie pohárikom vody alebo iba postačí pofŕkať domácu pani voňavkou a potom príde odmena – ručne maľovaná kraslica a pohostenie so slanými i sladkými špecialitami na stole. Elegantná podoba tradičných sviatkov, ako ju prežíva najmä mestská časť populácie. Ako to bolo kedysi a prečo sa vlastne Veľká noc slávi?

Zvyky siahajú k pohanským národom

Základ tohto sviatku treba hľadať ešte u pohanských národov, ktoré radostne vítali jarnú rovnodennosť. Rituály spojené z odchodom zimy a príchodom jari boli symbolom zrodu nových začiatkov, prebúdzajúcej sa prírody, pučania stromov, sexuality, rodenia mláďat, najmä kureniec, zajacov alebo jahniat, ale je aj synonymom tajných snov a túžob i prílevu energie a radosti zo života.  

Tradície založili najmä kresťania

Jarné sviatky zakomponovali do svojich zvykov aj starí Izraleiti, ktorí žili v otroctve v Egypte. K najtragickejším situáciám ťažkého osudu patrilo vraždenie detí otrokov na príkaz faraóna. Svojich prvorodených potomkov si zachránili iba Židia, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou z baránka. A vďaka Mojžišovi sa napokon vyslobodili z otroctva, prešli cez Červené more a vrátili sa domov. Tam je začiatok sviatku jari, ktorý Židia nazývali pésach alebo pascha, v preklade prechod. Veľkú noc, ktorá bola pre nich novým začiatkom, oslavovali celé stáročia. A symbolika sa umocnila osudom Ježiša Krista, ktorý práve na tento sviatok po ukrižovaní vstal z mŕtvych. Jeho vzkriesenie patrí k najsilnejším pilierom katolíckej cirkvi.

 

Malý veľkonočný kalendár:

  • Zelený štvrtok sa spájal sa jednak s farbou rúcha farárov, ktorí pri liturgiách používali v tento deň zelený kňazský habit, ale aj s charakterom stravovania s faktom, konzumovala sa hlavne zelenina. Ľudia sa kedysi zvykli poumývať zrána v potoku, aby boli pekní a zdraví, a rapkáčmi a potom pastierskymi trúbami vyháňali zlých duchov z príbytkov.
  • Veľký piatok je dňom ukrižovania Ježiša Krista. Patrili k nemu magické úkony ako ranné umývanie veľkopiatkovou vodou pre upevnenie zdravia, značkovanie a strihanie oviec, štepenie mladých stromčekov, ale zem musela zostať v pokoji, preto sa v tento deň nesadilo. Bolo treba dodržiavať prísny pôst, gazda sa nesmel dokonca napiť ani vody, bola to symbolická ochrana pred smädom v lete a uštipnutím hadom.
  • Bielu sobotu (Veľká) charakterizuje veľké upratovanie, pretože sa celý dom musel lesknúť čistotou. V tento deň sa svätil aj oheň, ktorý si ľudia veľmi vážili. A gazdiné už pripravovali veľkonočné jedlá.
  • Veľkonočná nedeľa je symbolickým dňom, keď bol Kristus vzkriesený. Ráno sa išlo na omšu, kde sa nechali jedlá posvätiť a od obeda sa už mohlo hodovať. Pri stole sa podobne ako na štedrý večer dodržiavali rituály, figurovali však vajíčka. Večer potom ženy maľovali či inak krášlili vyfúkané vaječné škrupiny.
  • Veľkonočný pondelok (Svetlý) bol príležitosťou pre radosť (kresťania oslavovali vzkriesenie Krista) a najmä šibačku a kúpačku. Šľahanie korbáčom je pozostatok starého zvyku vyšibať ženy, aby neoprašiveli a boli silné, a oblievanie vodou malo dievčatám zaručiť krásu a zdravie po celý rok.

Poznámka:

Veľkú noc by sme mali asi vnímať cez jej historické posolstvá i ako možnosť osláviť ďalší z rodinných sviatkov roka. Aby sa nám táto príležitosť tráviť pekný čas s blízkymi nezredukovala iba na drahé veľkonočné dekorácie, na gastronomické zážitky s tráviacimi ťažkosťami na konci a na neprimerané množstvo alkoholu, ktorým sa zvyknú počastovať najmä veľkí kúpači. Až ich na konci veľkonočnej púti treba naložiť do taxíka, aby trafili domov.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.goodfon.ru

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada