05.02.2016 13:42

Exotické vitamíny

Varenie - Potraviny

Už je to dávno, čo sme za exotické ovocie považovali mandarínky a banány. Tie si už za dobrých podmienok dokážeme vypestovať aj v našom miernom pásme a najmä už nie sú výnimočnou pochúťkou, ktorú sme si mohli dovoliť len na Vianoce či iné sviatky. V posledných rokoch zaplavila pulty v obchodoch skutočná exotika. Mnohé druhy ovocia už poznáme a zvykneme si na nich pochutnávať, ale iné ešte ostávajú pre mnohých malou záhadou. Poďme si ich zopár predstaviť.

AVOKÁDO sa už pre 8-tisíc rokmi pestovalo v Mexiku a v 17. storočí sa vďaka objavných ciest moreplavcov dostalo do Európy. Dováža sa z Kalifornie a Indie, ale darí sa mu aj v oblasti Stredozemného mora. Má pevnú dužinu smotanovej a orechovej chuti, z ktorej treba odstrániť šupku a kôstku. U zrelých plodov je mäkká ako maslo a má zelenkavú farbu. Avokádo sa môže konzumovať surové pokvapkané citrónom alebo ako súčasť šalátov, prípadne sa používa na prípravu polievky.

KARAMBOLA je známa typickým hviezdicovým tvarom. Toto tropické ovocie pôvodne rástlo v južnej Ázii, najmä v Malajzii, dnes sa pestuje aj v Thajsku, v Izraeli, ale najmä v Brazílii. Dužina, z ktorej treba odstrániť šupku, má sladkasto-kyslú chuť, ktorá sa uplatňuje na dekoráciu múčnikov a ovocných šalátov. Je výborná aj zaváraná. Kúpené plody necháme dozrievať pri izbovej teplote asi 3 dni. Pre vysoký obsah kyseliny šťaveľovej je nevhodná pre pacientov s chorobami obličiek, srdca a tiež reumatikov.

GRANÁTOVÉ JABLKO nám pripomína rozprávkovú atmosféru. Veď aj pochádza z Perzie. Dnes tieto exotické jablone - nevysoké krovinaté stromy rastú po celom území Stredomoria, k najznámejším dovozcom patrí Španielsko, Turecko, Egypt, Tunisko a Izrael. Granátové jablko má pod pevnou šupkou nezvyčajne riešené vnútro. Tvoria ho puzdrá bielej šupky, ktoré skrývajú bloky šťavnatých tmavočervených semien. Sladko-kyslastou chuťou pripomínajú ríbezle. Zvyknú sa konzumovať surové alebo v kombinácii so šľahačkou ako dezert. Vynímajú sa aj ako súčasť šalátov alebo nápojov. Zo šťavy semien sa pripravuje grenadínový sirup. Zaujímavá je i šupka, z ktorej sa od antiky získavalo červené a žlté farbivo, používané pri výrobe orientálnych kobercov.

MACHOVKA PERUÁNSKA sa zvykne nazývať aj čerešňa Inkov alebo zlatá bobuľa. Kedysi rástla najmä v Južnej Afrike a na území Ekvádora, Bolívie, Peru a Chile, dnes ju pestujú aj v Holandsku, v Nemecku a vo Veľkej Británii. Pre vysoký obsah vitamínu C sa plody machovky zvykli jesť ako prevencia proti skorbutu. Rastie na kríčkoch podobne ako rajčiaky. Plody majú tenký obal, ktorý sa dozretím plodu nafúknu do tvaru lampiónu. Malé žlto-oranžové plody veľkosti egreša sa konzumujú celé. Sú jemne kyslasté a sladké zároveň a veľmi osviežujúce. Podobne ako iné exotické druhy sa môžu konzumovať surové ako ovocie alebo ako súčasť šalátov a múčnikov.

MANGO pochádza z Indie, neskôr sa jeho pestovanie rozšírilo aj na území celej Ázie, ale aj Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Havaja. Mango s kôstkou v strede je ovocie príbuzné slivke a broskyni. Existujú rôzne druhy s hmotnosťou od 100 g až po 2 kg, u nás sa zvyčajne predávajú asi pol kilogramové sorty. Jemná šupka zvykne mať žltú, oranžovú až červenú farbu, sladká a aromatická dužina podobnej konzistencie ako banán zase žltý alebo oranžový odtieň. Konzumuje sa surová ako ovocie alebo sa pridáva do bowle a iných nápojov. Z manga sa zvykne robiť aj marmeláda, kompót i orientálna príloha k jedlám čatní. Pri tomto ovocí treba byť obozretný. Nikdy ho neskladujeme v blízkosti iných druhov ovocia a zeleniny, pretože zrelé plody uvoľňujú etylén. Neodporúča sa ani kombinovať ho s vodou, mliekom, alkoholom či s inými tekutinami, pretože spôsobuje žalúdočné ťažkosti. Treba dodržať dvojhodinový odstup.

LIČI je menej známe exotické ovocie, ktoré na území Číny i východnej Ázie poznajú už 3-tisíc rokov ako čínske jahody. Do Európy sa dovážalo zavárané v plechovke a len pred niekoľkými desaťročiami sa jeho pestovanie ujalo aj v ďalších krajinách – na Havajských ostrovoch, na Madagaskare, v Keni, ale aj v Japonsku a na Floride. Rastú na stále zelených stromoch v strapcoch a pripomínajú orechy. Šupka a semená sa nejedia, iba biela dužina s jemnou sladko-kyslou príchuťou. Najviac sa okrem konzumácie v surovom stave liči uplatňuje v bowle alebo ako prísada v čínskych jedlách. Zaujímavosťou tohto ovocia je, že dokáže príjemne zahriať.

PITAHAYA alebo dračí plod sa pestoval hlavne v tropických a subtropických oblastiach Južnej Ameriky ako na pobreží tak v horských oblastiach. Je to kaktusový druh plodu so šupinatou šupkou červenej farby. Kaktusy pitahaya sa pestujú na plážach Kolumbie a Nikaraguy. Pred konzumáciou bielej dužiny s čiernymi semienkami sa musí odstrániť hrubšia pevná šupka. Toto ovocie výborne osvieži a chuťou pripomína naše egreše. Je vhodné na prípravu šalátov. No pri konzumácii opatrne. Podporuje síce trávenie, ale väčšie množstvo môže spôsobiť hnačku.

KAKI pochádza z Ázie, tradične rastie hlavne na územiach Číny, Kórey a Japonsku. Plody na vysokých stromoch dozrievajú na jeseň. Dnes sa pestujú aj na plantážach v Španielsku, vo Francúzsku, v Brazílii, v Peru, v Chile, na Nóvom Zélande a v Kalifornii. Pred konzumáciou mäkkej dužiny a semien sa musí odstrániť žlto-oranžovú šupka. Chuťou toto ovocie veľkosti rajčiaku pripomína marhuľu či broskyňu s arómou vanilky. Zrelé plody by sa nemali skladovať v chlade dlhšie ako 3 dni.