03.12.2015 08:27

Čarovné Vianoce v Pieninách

Varenie - Svetové a minulé chute

 

Vianočné sviatky sú bez pochýb najkrajším obdobím v roku, na ktoré sa všetci bez rozdielu veku tešíme. Štedrý deň si nevieme predstaviť bez troch vecí: darčekov, čakania na zlaté prasiatko a dobrôt zo štedrovečerného stola. Zvyky a tradície, ktoré sa dodnes zachovali, navyše dotvárajú skutočnú sviatočnú atmosféru. A ako vyzerá tradičná Štedrá večera na severnom Spiši a v Pieninách?

Spišský región je známy nielen svojou bohatou históriou, gotickou architektúrou a vzácnymi pamiatkami, ale aj rôznorodosťou viacerých etník. Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni. Rozmanitosť tohto krásneho kraja a jeho obyvateľov sa premieta aj do vianočných zvykov a sviatočného menu.

 

Zvykov sa nevzdávajú

Vianoce v tomto kraji vždy znamenali veľkú udalosť a svoje zvyky sa tu dodržiavajú po celé generácie. S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty zo štedrovečerného stola, pečú sa posledné koláčiky a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie štedrovečerného stola, ku ktorému neskôr zasadnú s celou rodinou.

„Jednou z prastarých tradícií je bohaté – viac menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny jedol do sýtosti, aby nehladoval po celý rok. Podľa všeobecnej povery, stôl mal byť bohato prestretý, prednosť mali jedlá, ktoré symbolizovali plodnosť a hojnosť ako kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková. Veľkú pozornosť venovali aj úprave stola, ktorý prikryli bielym obrusom a pod obrus vložili menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas Štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Jedlá Štedrej večere neboli v každej rodine rovnaké, stávalo sa, že keď sa žena vydala, priniesla si niektoré zvyky z domu do novej rodiny, a tak sa mnohokrát vyvíjali.

 

Klasické štedrovečerné menu

V regióne severného Spiša a Pienin jedávali rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľu nakyslo, zočurku s juhom čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Piekli sa rôzne koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však ostala mačka, lebo je falošná, pes, lebo sa vraj rodí slepý a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert.

V Starej Ľubovni mala zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedávala sa aj fazuľová a hubová.

Vo Veľkom Lipníku začali večeru kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá a aby ju obchádzali choroby. Nasledovali varené omastené bobaľky nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. Za nimi jedli horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčanku z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstnu kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom.

 

Tradičné recepty...

... dotvárajú čaro celých Vianoc. A k podobnej atmosfére môžu pomôcť aj nám. Skúste preto potešiť svojich blízkych dobrotami starých materí. Ponúkame dve klasické receptúry. Ak si jedlá podľa nich pripravíte, budú vám určite chutiť.

 

Tradičné spišské bobaľky

Potrebujeme: polohrubú múku, vajce, droždie, kvások, soľ, trochu cukru do kvásku

Postup: Cesto vymiesime, urobíme z neho tenké pásy a vykrajujeme pomocou formičky. Do hrnca nalejeme vodu, pridáme trochu soli. Keď začne vrieť voda, vložíme do nej bobaľky, ktoré musíme vo vode pritlačiť sitkom, aby sa rovnomerne uvarili. Nesmú sa však rozvariť. Ovarené scedíme a necháme odkvapkať. Ešte do teplých vlejeme do nich rozpustené surové maslo. Polovicu bobaľkov ochutíme pomletými orechmi, druhú polovicu makom. Do oboch pridáme podľa chuti práškový cukor a med.

Tradičné spišské pirohy

Plnka: 200 g bryndze, 100 tvarohu, kôpor, trochu masla, nadrobno nakrájaná cibuľa.

Cesto: 1 vajce, 500 g polohrubej múky, trocha mlieka, olej, ½ kg ošúpaných zemiaky, nakrájaných na kocky a uvarených.

Postup: Suroviny vymiesime na cesto (použijeme asi 2/3 množstva uvarených zemiakov), ktoré potom vyvaľkáme na tenko. Všetky ingrediencie na plnku spolu s tretinou uvarených zemiakov vymiešame a necháme vychladnúť. Plnku naukladáme do radu v odstupe asi 3 cm. Potom ju „zabalíme“ do cesta a pokrájame s „rádlikom“, aby vznikli čipkované pirohy. Tie potom uvaríme v osolenej vode. Horúce polejeme ešte maslom a môžeme posypať pažítkou.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: archív

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu