Aj ja chcem opatrovateľku!
Mám dilemu. Či chcieť opatrovateľku, ktorá sa o mňa bude starať od rána do večera, alebo radšej byť tou opatrovateľkou, ktorá zarobí za kalendárny rok slušnú kôpku peňazí. Nie, to nie je scifi, ale humoreska na slovenský spôsob. Inak už nemôže našinec po posledných informáciách z médií v súvislosti s dotáciami našej premiérky, ani reagovať. Mám konkrétne na mysli tú časť dobrovoľného príspevku z fondu šéfky našej vlády, ktorá poputovala na účet bývalého prezidenta Michala Kováča, vraj, na pokrytie odmeny za opatrovateľské služby a tiež nejaké administratívne položky. A keď som začula konkrétne číslo – 20 tisíc eur, pri všetkej úcte k človeku, ktorý má už svoj vek a zdravotné problémy, adrenalín sa mi zdvihol poriadne vysoko. Okamžite som si totiž predstavila tie zástupy našich najstarších občanov, ktorí ledva zvládajú skromný život z malého dôchodku a ak sa ocitnú v nezávideniahodnej situácii odkázanosti na iných, musia sa spoľahnúť na možnosti miestneho odboru sociálnych služieb a uspokojiť sa s niekoľkohodinovou pomocou profesionálnych opatrovateliek. V prípade, že majú slušných príbuzných, ktorí ochotne alebo za základný príspevok od štátu pomôžu, môžu hovoriť o šťastí. Pretože bežný občan nemá takmer žiadnu šancu zakotviť v serióznom zariadení s kvalitnou starostlivosťou, sú pridrahé.
A tu hľa, bývalý prezident, ktorý, mimochodom, veľkú dieru do histórie neurobil, prijal nemalú finančnú pomoc. Veľkorysú sumu ako bonus dostal muž, ktorý podľa pracovnej kariéry aj v bankovníctve určite nikdy netrpel núdzou. Získal ju človek, ktorý dnes žije z nadštandardného mesačného príjmu, ktorý má doživotne k dispozícii auto i osobného šoféra a ktorému dokonca nechýba rodina a hlavne deti vo veku, aké sa zvyknú o starnúcich rodičov postarať.
V tejto krajine žijú tisíce obyvateľov, ktorí sú na tom zdravotne omnoho horšie, a nemajú ani zďaleka takého podmienky k životu. Zdôrazňujem, že takáto realita sa týka často bezúhonných, ľudsky i pracovne kvalitných a nezriedka dokonca veľmi cenných ľudí. Preto nerozumiem logike rozhodnutia poskytnúť práve jemu a navyše tak neuveriteľne vysokú dotáciu, ktorá ani nezodpovedá reálnemu príjmu bežnej opatrovateľky. Keby to nebolo o nebotyčnej nespravodlivosti vo vzťahu k tým, ktorí to potrebujú viac, tak by to bolo až smiešne. Trápne je to v každom prípade. Aj zo strany premiérky, ktorá si nechá stále akosi čudne poradiť a po tom, čo odignoruje oprávnené prosby neraz finančne i fyzicky vyčerpaných rodičov postihnutých detí alebo ľudí, ktorí pre starostlivosť o ťažko chorých partnerov nemôžu už roky chodiť do práce, takúto žiadosť podpíše. A možno postačil jeden telefonát.
Mimochodom, pána Kováča vidno na rôznych spoločenských podujatiach, kde sa vždy rád zviditeľní, celkom slušne mobilného. Aj keď sa pre zdravotné ťažkosti nepohybuje už energicky, a občas si musí aj poležať v nemocnici, chôdzu v pohode zvláda a od ležiaceho pacienta, ktorý by vyžadoval celodennú starostlivosť, má ďaleko. Hoci ani takáto krajná situácia by nemala byť v jeho prípade dôvodom pre finančnú injekciu.
Vlastne už žiadnu dilemu nemám. Netúžim mať opatrovateľku, radšej som v situácii, keď ju nepotrebujem. A nemám ani v úmysle byť tou výborne zaplatenou opatrovateľkou, určite to nie je med lízať robiť túto prácu. No nechcem byť ani tým bývalým prezidentom, ktorý bez hanby od tohto chudobného národa žiada raz zvýšenie, vraj, pre jeho honor nízkeho dôchodku, a inokedy sa domáha dotácií či ďalších výhod. Veď tento človek ani nie je či ani nikdy nebol náš tatíček prezident. Taký by totiž neočakával nič navyše.
Alžbeta Slováková - Spáčilová
—————