22.03.2016 12:39

Aj dieťa má mať priestor pre smútenie

Mamina – Dieťa

 

Každý, kto príde nenávratne o milovanú osobu, musí prejsť obdobím smútenia, aby napokon dokázal hľadať v živote aj nové dôvody pre pocit šťastia. O to ťažšie to majú deti, ktoré pre ťažkú chorobu alebo nehodu stratia rodiča alebo súrodenca. Nie je dobré sa v tejto situácii chrániť pred duševnou bolesťou. Naopak, aj ony musia prejsť svojím trápením, aby našli znovu svoju rovnováhu.

Rovnako ako u dospelých, aj u detí zasahuje takáto tragická situácia telo, myslenie, cítenie a reakcie, celkové správanie. Niekedy sa zdá, že sa do smútku nedokážu ponoriť tak ako dospelí, že ich strata bolí menej. Nie je to pravda. Smútia prinajmenšom rovnako bolestne, ale inak.

 

Reakcia závisí aj od veku

Spôsoby, akým deti dávajú najavo svoju bolesť, sú často odlišné a odrážajú ich vek a vývojové štádium.

Mladšie deti sa môžu v období smútenia prechodne zastaviť vo vývoji, alebo sa dokonca vrátiť späť. Znova sa môžu začať pomočovať, vyžadovať dojčenskú fľašu, trvať na tom, aby ich dospelí kŕmili, aby s nimi neustále niekto bol, môže sa zhoršiť ich výslovnosť. Väčšinou je to dočasná záležitosť. Dráždivosť, nervozita, agresivita k zvieratám (napr. zabíjanie žiab, holubov, vrabcov a pod.), k rodinným príslušníkom, k iným osobám (napr. bitky s kamarátmi, so súrodencami a pod.), k veciam (ničenie hračiek) a nočné mory môžu byť výrazné najmä u detí, ktoré sa cítia opustené, ale nedokážu alebo nemajú priestor vyjadriť to.

U školákov môže byť nápadnou zmenou zhoršenie školského prospechu.

 

Deti vnímajú smrť rôzne

Deti v predškolskom veku sa boja smrti, pretože sa boja odlúčenia. Nechápu konečnosť smrti, vnímajú ju ako spánok, ktorý sa raz skončí. Veria, že ich blízky odišiel a žije niekde inde. Veria, že veci vo svete sa dejú aj preto, lebo si to prajú. Tieto deti potrebujú ubezpečenie, že ich blízky zomrel, pretože jeho choroba sa nedala vyliečiť, a nie preto, že si niekedy priali, aby zomrel, že boli k nemu zlé. Potrebujú istotu, že nenesú za smrť blízkeho žiadnu zodpovednosť, že to nie je ich vina. A potrebujú tiež vysvetlenie, že ich blízky netrpí, nedýcha, nie je mu zima, nie je smädný ani hladný a že mu nie je smutno.

Mladší školáci vedia, že smrť je definitívna, ale nechápu, že sa týka každého. Neuvedomujú si s plnou vážnosťou, že aj oni alebo ich blízki môžu zomrieť. Veria, že sa smrti dá vyhnúť. Často smrť personifikujú, spájajú ju s osobou. Napr. „Byť mŕtvy znamená byť anjelom.“

Školáci väčší (približne od 8. – 10. roku) už vnímajú smrť podobne ako dospelí.

Ako sa správať k smútiacim deťom

  • Vysvetlite im, prečo ich blízky zomrel. Ubezpečte ich, že nemajú na tom žiadny podiel. Buďte struční, otvorení a pravdiví. Deti by sa mali dozvedieť pravdu včas od niekoho, kto im je blízky a komu dôverujú.
  • Zdieľajte svoje pocity so svojimi deťmi. Smútok a bolesť sa skryť nedajú. Učíte ich, ako sa vyrovnávať so stratou, pripravujete ich na ďalšie straty v živote, ktoré môžu prísť.
  • Vysvetlite im, ako sa cítite a prečo sa tak cítite. Deti si môžu smútenie rodičov zle vysvetľovať. Napr. mama je smutná, lebo som si neupratal izbu. Mama je smutná, lebo som zlý.
  • Povzbuďte ich, aby vyjadrili, čo cítia. Napríklad. „Povedz mi, čo cítiš. Som tu s tebou.“
  • Povedzte im, že ich máte radi bez ohľadu na to, ako sa cítia, a že sa budete o nich starať.
  • Dovoľte im, aby sa aj oni starali o Vás. Láska znamená dávanie, ale aj prijímanie.
  • Vyslovujte slovo smrť aj pred deťmi. Buďte otvorení, úprimní a jemní, keď o nej hovoríte. Smrť je súčasťou života.
  • Nebojte sa pred svojimi deťmi plakať. Ak stratíme milovaného človeka, je to prirodzené. Dovolíte tak plakať aj svojmu dieťaťu. Slzy nezraňujú, ale prinášajú úľavu.
  • Dotýkajte sa ich, objímajte ich, chyťte ich za ruku, sadnite si blízko, keď s nimi hovoríte.
  • Nebojte sa povedať „neviem“, ak nepoznáte odpoveď. Môžete napríklad. povedať: „Asi si prekvapený, že všetko neviem, však? Práve preto sa musíme spolu rozprávať. Povedz mi, čo si myslíš ty. Smrť nie je nevyhnutné plne vysvetliť, je ale nevyhnutné ju prijať.
  • Pravdivo odpovedajte na otázky, ktoré deti kladú. Zbytočne ich nezaťažujte informáciami, po ktorých nepátrajú. Nepravdivé odpovede stupňujú strach a neistotu.
  • Pokúste sa zachovať režim dňa, ak je to možné.
  • Venujte čas každému dieťaťu v rodine zvlášť.
  • Venujte im svoj čas pred spaním, prečítajte im rozprávku, alebo sa s nimi zahrajte. Pred spaním spoločne zrekapitulujte deň. Dovoľte dieťaťu, aby s Vami spalo, ak o to žiada.
  • Snažte sa nájsť a ponúknuť deťom niečo pozitívne, o čom môžu premýšľať.
  • Zapojte deti do rituálov, ktoré Vám budú pripomínať, že ste na Vášho blízkeho nezabudli. Napr. dovoľte im v deň výročia zapáliť sviečku, zaspievať pieseň alebo zarecitovať básničku.
  • Dovoľte deťom smútiť spôsobom, ktorý je im vlastný. Niektoré deti sú väčšmi otvorené, iné menej.
  • Vyhnite sa posudzovaniu a usmerňovaniu, ako sa má správať, kým dieťa neubližuje sebe alebo druhým.

 

Stratou trpia aj adolescenti

Obdobie dospievania je aj za normálnych okolností náročné. Sú to roky zmien, konfliktov, nachádzania seba samého. Adolescenti sú prirodzene zraniteľní a nestabilní, ale veľmi často to skrývajú. Vynakladajú na to veľa energie. Tvária sa, že sa nič nestalo, že je všetko OK. Často uprednostnia únik pred otvorenosťou k bolesti. Máme sklon myslieť si, že sa so zármutok zvládnu ľahko a rýchlo, že nemajú veľa problémov. Nie je to pravda. Smútenie adolescentov býva často zdĺhavé a komplikované. Vzťahy k súrodencom či rodičom v období puberty a dospievania môžu byť na jednej strane plné náklonnosti, ale na druhej sa do komunikácia zapletajú aj nevyriešené rozpory. Pocity viny, že sa k otcovi, mame, bratovi alebo k sestre nechovali milo a že práve oni prežili, bývajú veľmi ťaživé. Pre hnev, zlosť, vzdor, osamelosť a pocit nepochopenia sa dostávajú neraz do izolácie.

Ako komunikovať so smútiacim mladým človekom

  • Nekritizujte a nesúďte spôsob, akým vaše dieťa – adolescent  reaguje na smrť blízkeho. Možno nespĺňa vaše očakávania, ale možno ani vy jeho.
  • Dajte najavo, že vás zaujíma jeho svet a názory. Adolescenti väčšinou dôverujú iba vrstovníkom, veria, že len oni ich dokážu plne pochopiť. Získať si ich dôveru nie je jednoduché.
  • Dajte im najavo, že ich máte radi takých, akí sú.
  • Podeľte sa s nimi o svoje vlastné pocity ako rovný s rovným. Neočakávajte a nenaliehajte, že aj oni sa vám otvoria.

 

Kedy sa znepokojovať a uvažovať o odbornej pomoci? Ak...

  • ... je správanie adolescenta život ohrozujúce, napr. extrémne rýchle jazdy autom, na motorke, lezenie po skalách bez istenia, opíjanie sa do nemoty.
  • ... mladý človek uniká k alkoholu a k drogám.
  • ... sa izoluje a vyhýba sa priateľom, členom rodiny i mimoškolským aktivitám.
  • ... opakovane vyslovuje prianie zomrieť, najmä ak o tom hovorí konkrétne - ako, kde a kedy to urobí.
  • ... strieda sexuálnych partnerov.
  • ... je jeho agresívne správanie pre okolie neúnosné.

 

(Podľa publikácie Pomáhať žiť a zomierať, radovať sa a smútiť od MUDr. Márie Jasenkovej)  

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu